Komu zvonia do hrobu

Román „Komu zvonia do hrobu“ písal Ernest Hemingway v Havane na Kube, v Key West na Floride a v Sun Valley v Idahu roku 1939.[2][3] Na Kube žil v hoteli Ambos-Mundos, kde pracoval na rukopise.[4][5] Dorobil ho v júli 1940 v hoteli Barclay InterContinental v New Yorku[6] a v októbri vyšiel.[7][8] Je založený na skúsenostiach Hemingwaya počas Španielskej občianskej vojny a hlavným protagonistom je Američan menom Robert Jordan, ktorý bojuje so španielskymi vojakmi na strane republikánov.[9] V románe vystupujú postavy jednak čisto fiktívne, jednak založené na skutočných osobách no zbeletrizované, jednak skutočné osoby pôsobiace vo vojne. Dej sa odohráva v pohorí Sierra de Guadarrama medzi Madridom a Segoviou v časovom rozmedzí štyroch dní a troch nocí. Krátko po vyjdení sa román „Komu zvonia do hrobu“ stal knihou mesiaca, v priebehu prvých mesiacov sa z neho predalo pol milióna kópií, bol nominovaný na Pulitzerovu cenu a pre Hemingwaya znamenal literárny triumf.[9] Prvé vydanie z 21. októbra 1940 vyšlo v počte 75 000 kópií za cenu 2,75 amerických dolárov.[10]

Hlavným hrdinom je Robert Jordan – Američan, profesor španielčiny, antifašista. Volali ho „súdruh Dynamitero“, pretože strážil výbušniny. Je to hrdina, ktorý aj napriek veľkej láske k Márii obetuje pre spoločenskú spravodlivosť aj vlastný život. Uvedomuje si nevyhnutnosť disciplíny a podriadenia sa vyšším cieľom.

Ako dobrovoľník sa pripojí na stranu republikánov. Jeho úlohou je vyhodiť do vzduchu most a znemožniť tak prísun nepriateľských posíl v čase útoku. Počas troch dní sa zaľúbi do Márie. Je to žena, ktorá trpela, lebo fašisti jej zavraždili otca a i ju samotnú zneužili. Bola citlivá. Robert však pochybuje o úspechu akcie, ale veľmi disciplinovane a dôsledne plnil úlohu. Most zničia, akcia sa podarí, ale Jordan si zlomí nohu, posiela partizánsku skupinu do bezpečia uvedomujúc si bezmocnosť. Očakáva nepriateľa a chce ich aspoň na chvíľu zastaviť. Chce bojovať do konca života: „Bojoval som vyše roka za to, v čo verím. Ak vyhráme tu, vyhráme všade. Svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať a veľmi nerád ho opúšťam.“

V diele nájdeme surovosť totality, fašistov, to ako zneužívali ženy, odrezávali hlavy atď. Jazyk diela je expresívny. Nájdeme tu priamočiare vykreslenie postáv, ale aj filozofické reflexie. Rozvíja sa tu myšlienka, že boj je súčasťou života a nemožno pred ním ujsť a že boj jedného dobrého človeka nemôže byť záležitosť jednotlivca, ale celého ľudstva.

Motto knihy – prevzaté od anglického básnika Johna Donna:

„Nikto nie je ostrovom samým pre seba;
každý je kusom pevniny, kusom súše;
a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší,
akoby sa stratil výbežok zeme
alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné;
smrť každého človeka umenší mňa,
lebo ja som súčasťou človečenstva:
a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu;
zvonia Tebe.“ ^{[chýba zdroj]}

• 100 kníh 20. storočia podľa Le Monde