Halleyho kométa

Halleyho kométa (iné názvy: kométa Halley, 1P/Halley, nesprávne [a po česky]: Halleyova kométa) je periodická kométa s periódou približne 75,3 rokov. Je to najznámejšia periodická kométa. Pomenovaná je po astronómovi menom Edmund Halley. Naposledy bola v perihéliu v roku 1986, kedy ju navštívili kozmické sondy Vega 1, Vega 2 a Giotto. Jej najbližší návrat k Slnku sa očakáva 28. júla 2061.

1P/Halley


Objav
Objaviteľprehistorický
Dátum objavu240 pred Kr.
(možno 467 pred Kr.)
Ostatné označeniaHalleyho kométa
Elementy dráhy A
Epocha 2449400,5 JD (7. február 1994)
Excentricita (e)0,967
Veľká polos (a)17,8 AU
Perihélium (q)0,586 AU
Afélium (Q)35,1 AU
Doba obehu (P)75,3 rokov
Inklinácia (i)162,3°
Posledné perihélium9. február 1986
Najbližšie perihélium28. júl 2061

Zoznam kométperiodických a neperiodických

Pozri aj Astronomický portál

Pôvod

V súčasnosti sa astronómovia domnievajú, že kométy pochádzajú z dvoch rozličných oblastí Slnečnej sústavy. Prvou je Kuiperov pás, disk úlomkov ľadu rozprestierajúci sa vo vzdialenosti 38 AU až 50 AU od Slnka. Druhou je Oortov oblak (alebo mračno), ktorého vnútorný okraj leží vo vzdialenosti 50 000 AU od Slnka. Krátkoperiodické kométy (s obežnou dobou kratšou ako 200 rokov) pochádzajú najmä z Kuiperovho pásu, naopak, dlhoperiodické kométy (s obežnou dobou nad 200 rokov) pochádzajú z Oortovho oblaku. Halleyho kométa je nezvyčajná v tom, že napriek svojej obežnej dobe, ktorá nepresahuje 200 rokov, pochádza z Oortovho oblaku. Predpokladá sa, že pôvodne bola dlhoperiodickou kométou, avšak gravitácia plynových obrov zmenila jej dráhu a kométa sa stala krátkoperiodickou. Halleyho kométa spolu s niekoľkými ostatnými kométami s podobnými dráhami tvoria tzv. Halleyho rodinu komét.[1]

Dráha

Dráhy troch periodických komét: Halley, Borrelly a Ikeya-Zhang, v porovnaní s dráhami vonkajších planét a Pluta. Dráha Halleyho kométy je naľavo.

Dráha Halleyho kométy je veľmi eliptická a jej ohnisko leží v Slnku. Jej perihélium, najmenšia vzdialenosť od Slnka, je len 0,6 AU (nachádza sa medzi dráhami Merkúra a Venuše). Afélium dráhy kométy, najväčšia vzdialenosť od Slnka, je 35 AU, čiže zhruba vo vzdialenosti Pluta. Halleyho kométa sa po svojej dráhe pohybuje retrográdne, čiže v opačnom smere ako planéty. Ak by sme sa dostatočne vzdialili od severného pólu Slnka, kométa by sa pohybovala v smere pohybu hodinových ručičiek. Inklinácia dráhy je približne 162°, pričom väčšina z nej sa nachádza na juh od dráh planét našej Slnečnej sústavy.[2][3]

Rýchlosť kométy vzhľadom k Zemi je jedna z najvyšších, pretože jej dráha je značne excentrická. Pri svojom prechode v roku 1910 sa kométa pohybovala rýchlosťou 70,56 km/s vzhľadom k Zemi.[4]

Zloženie

O povrchu a zložení jadra kométy sme sa prvýkrát dozvedeli zo snímok sondy Giotto. Napriek tomu, že jej koma môže dosahovať dĺžku 100 miliónov kilometrov,[5] jadro kométy je relatívne malé (sotva 15 km × 8 km × 8 km), tvarom pripomínajúce arašid. Jeho hmotnosť je relatívne malá, zhruba 2.2×1014 kg.[6] Priemerná hustota je asi 0.6 g/cm3, z čoho vyplýva, že je značne pórovité.[7] Albedo celej kométy dosahuje hodnotu 0,04, čo znamená, že len 4 percentá slnečného svetla sa odrazia späť do kozmického priestoru. Napriek tomu, že pri svojom priblížení k Slnku sa nám javí biela, v skutočnosti je čierna ako uhoľ. Jej jadro má albedo 0,03, čiže je ešte tmavšie. Postupne ako sa kométa približuje k Slnku, jej povrch sa vplyvom slnečného žiarenia otepľuje a materiál na jej povrchu sublimuje (prechádza z tuhého stavu hneď do plynného) a vytvára prúdy drobných čiastočiek unikajúcich preč z povrchu jadra. Perióda rotácie jadra je 52 hodín, pričom denná, Slnkom osvetlená strana je omnoho aktívnejšia, než nočná. Plyny, ktoré vyrážajú z povrchu, tvorí z 80-tich percent vodná para, 17-percentné zastúpenie má oxid uhoľnatý a asi 3 až 4 percentá tvorí oxid uhličitý[8] so stopami uhľovodíkov.[9]

Jadro je pokryté vrstvičkou prachu, ktorý zachytáva teplo. Každá väčšia častica prachu sa skladá z mnohých drobnejších, medzi ktorými sú buď prázdne alebo ľadom vyplnené medzery. Keď sa Halleyho kométa priblíži na svojej dráhe najbližšie k Slnku, teplota na jej povrchu môže dosiahnuť približne 77 °C. V tejto fáze obehu sa z jadra kométy uvoľňuje niekoľko ton plynu a prachu za sekundu. Zábery jadra ukazujú, že na povrchu sa nachádza aj niekoľko plytkých kráterov s priemerom približne 1 km.

Meteorické roje

Zem sa počas svojho obehu okolo Slnka dostáva dvakrát do blízkosti obežnej dráhy kométy. Z toho dôvodu sa na oblohe v tom čase objavujú meteory, ktorých materským telesom je práve Halleyho kométa. Na začiatku mája môžeme počas noci pozorovať zvyšky kométy v podobe roja Éta Akvaridy a ku koncu októbra sa na oblohe zjavuje roj Orioníd.[10] Obežná dráha kométy križuje v období, keď sa na pozemskej oblohe zjavujú zmienené Éta akvaridy taktiež dráhu Marsu a tak sa v tomto období dá predpokladať meteorický roj aj na tejto planéte,[11] hoci v tom čase by sme na Marse videli meteory vyletovať z okolia hviezdy Lambda Gemini.

Historicky významné pozorovania

Návrat kométy k Slnku v roku 1066 je vyobrazený na tapisérii z Bayeux.
  • 240 pred Kr. a skôr: Historické záznamy ukazujú, že Číňania pozorovali kométu najmenej už od roku 240 pred Kr., a možno už od roku 467 pred Kr. Doteraz ide o najstarší spoľahlivý záznam o pozorovaní Halleyho kométy. Po roku 240 pred Kr. zaznamenali ďalšie návraty kométy aj babylonskí, perzskí a ostatní astronómovia z oblasti Mezopotámie.
  • 12 pred Kr.: Niektorí teológovia naznačujú, že prílet kométy v tomto roku by mohol vysvetľovať biblický príbeh o Betlehemskej hviezde.[12]
  • 837: Podľa výpočtov mala prejsť Halleyho kométa približne 0,03 AU (5,1 milióna kilometrov) od Zeme, čo je zatiaľ jej najbližší oblet. Jej chvost mohol dosiahnuť na oblohe veľkosť až 90°.[13]
  • 1066: Kométu bolo vidieť z Anglicka a mnohí sa vtedy domnievali, že kométa je znamenie: ešte v tom roku zomrel kráľ Harold II. v bitke pri Hastingse, pre ktorého to malo byť zlé znamenie, naopak, kométa mala byť dobré znamenie pre Viliama Dobyvateľa, ktorý v tejto bitke zvíťazil a stal sa kráľom Anglicka. O niekoľko rokov neskôr bola vyšitá do tapisérie z Bayeux. Podľa vtedajších záznamov bola štyrikrát väčšia než Venuša a žiarila ako Mesiac v prvej, či poslednej štvrti. Prílet kométy v roku 1066 sa spomína aj v Anglosaskej kronike.[14] Indiáni z kmeňa Chaco v Novom Mexiku zaznamenali prílet kométy v tomto roku do petroglyfov.[15]
  • 1301: Giotto di Bondone, taliansky umelec, mohol vyobraziť Halleyho kométu na jednom zo svojich obrazov. Giottova maľba by bola tak jedným z prvých vyobrazení Halleyho kométy.

Označenie minulých návratov do perihélia

Táto tabuľka obsahuje označenie rôznych návratov Halleyho kométy do perihélia.[16][17] Napríklad, názov „1P/1982 U1, 1986 III, 1982i“ znamená:

  • 1P – Halleyho kométa bola prvá periodická kométa známa ľudstvu
  • 1982 – kométa bola prvýkrát pred svojím návratom do perihélia v roku 1986 pozorovaná štyri roky vopred – v roku 1982
  • U1 – kométa bola prvýkrát pred perihéliovým návratom pozorovaná v 21. časti roka (U je 21. písmeno abecedy a 24 častí roka je 12 mesiacov rozdelených na dve polovice), to znamená v 1. až 15. deň novembra a zároveň bola prvá, ktorá bola pozorovaná v tomto období.
  • 1986 – kométa prešla perihéliom v roku 1986
  • III – kométa bola tretia v poradí, ktorá prešla perihéliom v roku 1986
  • i – kométa bola 9. v poradí, ktorá bola spozorovaná v roku 1982

Tabuľka uvádza aj ďalšie, staršie návraty k Slnku.[18] Dátumy starších návratov sú približné, kvôli neistote v modelovaní negravitačných efektov.

Dátumy do roku 1531 sú podľa juliánskeho kalendára a od roku 1607 podľa gregoriánskeho kalendára.

Literatúra

  • PITTICH, Eduard, a kol. Kométa Halley prichádza. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 230 s.
  • ŽELEZNÝ, Vladimír. Návraty první dámy : o kometě Halleyově i těch druhých. 1. vyd. Praha : Panorama, 1986. 431 s.

Referencie

  1. DAVID C. JEWITT. FROM KUIPER BELT OBJECT TO COMETARY NUCLEUS: THE MISSING ULTRARED MATTER [online]. 2001, [cit. 2007-06-26]. Dostupné online.
  2. Bill Arnett. Comet Halley [online]. 2001, [cit. 2007-05-15]. Dostupné online.
  3. Syuichi Nakano. OAA computing sectioncircular [online]. 2001, [cit. 2007-05-15]. Dostupné online.
  4. NEO Close-Approaches Between 1900 and 2200 (sorted by relative velocity) [online]. NASA/JPL Near-Earth Object Program, [cit. 2008-02-05]. Dostupné online.
  5. Encyclopaedia Britannica. Chicago : Encyclopaedia Britannica, 2003. ISBN 0-85229-961-3.
  6. G. Cevolani, G. Bortolotti and A. Hajduk. Halley, comet's mass loss and age [online]. 1987, [cit. 2007-05-15]. Dostupné online.
  7. RZ Sagdeev; PE Elyasberg; VI Moroz.. Is the nucleus of Comet Halley a low density body? [online]. 1988, [cit. 2007-05-15]. Dostupné online.
  8. TN Woods; PD Feldman; KF Dymond; DJ Sahnow. Rocket ultraviolet spectroscopy of comet Halley and abundance of carbon monoxide and carbon [online]. 1986, [cit. 2007-05-15]. Dostupné online.
  9. Christopher Chyba & Carl Sagan. Infrared emission by organic grains in the coma of comet Halley [online]. 1987, [cit. 2007-05-15]. Dostupné online.
  10. Meteor Streams [online]. [Cit. 2007-03-15]. Dostupné online.
  11. Meteor Showers And Their Parent Bodies [online]. [Cit. 2007-03-15]. Dostupné online.
  12. Cecil Adams. What's up with the star of Bethlehem? [online]. 2000, [cit. 2007-03-15]. Dostupné online.
  13. Great Comets in History [online]. 1998, [cit. 2007-03-15]. Dostupné online.
  14. William of Malmesbury. Deeds of the English Kings. [s.l.] : [s.n.].
  15. Chaco Canyon mystery tour [online]. 2005, [cit. 2007-03-15]. Dostupné online.
  16. JPL Small-Body Database Browser – 1P/Halley [online]. [Cit. 2008-06-29]. Dostupné online.
  17. Vsekhsvyatsky, S. K. (1958), Physical Characteristics of Comets
  18. 1P/Halley [online]. [Cit. 2007-03-15]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Halley's Comet na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.