Vyvlastnenie
Vyvlastnenie (vyvlastňovanie) alebo expropriácia je v práve odňatie (prípadne aj len obmedzenie) vlastníctva hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci štátom na podklade zákona a za náhradu, spravidla vo verejnom záujme.
V bežnej reči sa za vyvlastnenie považuje aj konfiškácia, čiže odňatie vlastníctva bez náhrady. Vyvlastnenie alebo konfiškácia súkromných podnikov či výrobných prostriedkov sa zvykne označovať aj ako znárodnenie.
Vyvlastnenie je nástroj, ktorý používajú mestá, alebo štáty pri príprave verejnoprospešných projektov (komunikácie, infraštruktúra, verejné stavby), aby zlomili lokálny monopol individuálnych vlastníkov, ktorí by špekulatívnym konaním mohli takéto projekty blokovať alebo sa obohacovať na úkor verejných zdrojov.[1]
Vyvlastnenie na Slovensku
Ústava SR spomína vyvlastňovanie v čl. 20 (4): „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“
Podrobnosti pre vyvlastňovanie pozemkov a stavieb ustanovuje Stavebný zákon v paragrafoch 108 až 116.
Referencie
- MAIER, Karel.; ČTYROKÝ, Jiří. Ekonomika územního rozvoje. 1. vyd. Praha: Grada, 2000 ISBN 80-7169-644-7, s.98