Kodžiki

Kodžiki (jap. 古事記 – Kodžiki; doslova Kronika/zápisy dávnych príbehov; v slovenčine vyšlo pod názvom Kodžiki. Japonské mýty alebo Furukotobumi je najstaršia dochovaná japonská písaná kronika z roku 712 po Kr., zo začiatku obdobia Nara. Je to jedna z najvýznamnejších japonských literárnych pamiatok. Spolu s kronikou Nihongi (Nihonšoki) z r. 720 po Kr. je najdôležitejším prameňom poznania japonskej histórie, legiend a mýtov dovtedy tradovaných ústne. Jej zostavovateľom bol učený dvoran cisára Temmu - Ó no Jasumaro. Kronika však bola dokončená za vlády cisárovnej Gemmei.

Kodžiki, najstarší dochovaný rukopis z rokov 1371-1372

Ó no Jasumaro zapisoval údaje a udalosti podľa ústneho podania rozprávačky Hieda no Are, dvoranky cisára Temmu. Predhovor je zapísaný v literárnej cisárskej čínštine, samotná kronika bola zapísaná v japončine, pretože to bol jazyk, v ktorom Hieda no Are prednášala staré udalosti mýtické, pseudohistorické aj historické. Je to prepis japončiny do čínskych znakov a ideogramov.

• I. časť: vek bohov - Kamicumaki
• II. časť: panovanie prvého cisára Džimmua - Nakacumaki
• III. časť: obdobie vlád cisára Nintoku až obdobie cisárovnej Suiko (593-628) - Šimocumaki

Kronika Kodžiki má mimoriadny význam pre poznanie histórie a umenia Japonska. Je tiež cennou pamiatkou pôvodného náboženstva šintó.(šintoizmus). Celé dielo Kodžiki má skôr povahu literárnu na rozdiel od kroniky Nihongi, ktorá je písaná v čínštine celá a je v štýle historického diela.