Obdobie Nara

Roku 708 začala vláda s výstavbou nového hlavného mesta, keďže dovtedajšie hlavné mesto Asuka už nevyhovovalo potrebám centrálne riadenej krajiny. Pri stavbe nové hlavného mesta, ktoré ležalo na rovine ohraničenej kopcami bolo použité starodávne čínske umenie územného plánovania geomancia.

Pôdorys mesta Nara tvoril obdĺžnik s rozmermi 5,9 až 4,8 km, orientovaný na juh do roviny. Mesto bolo rozdelené na obytné štvrte, ktoré boli husto zastavané drevenými domami v častiach určených pre remeselníkov, obchodníkov a nižších úradníkov, alebo s množstvom záhrad a voľného priestoru v časti vyčlenenej pre paláce šľachty. Prirodzenou dominantou mesta bol cisársky palác obklopený budovami ministerstiev a štátnych úradov.

Cisársky rod a šľachta boli v tejto dobe horlivými podporovateľmi budhizmu a preto bolo v meste postavených množstvo budhistických chrámov. Do nového mesta bola presťahovaná aj časť už jestvujúcich budhistických chrámov z Asuky. Časom v meste vyrástli rozľahlé chrámové komplexy, v jeho východnej časti chrámový komplex Tódaidži, na západe Saidadži a juhu Tóšódaidži. Mesto Nara bolo v dejinách, ale aj v súčasnosti záme ako mesto chrámov, práve vďaka množstvu budhistických chrámových komplexov postavených v tomto období. V polovici 8. storočia žilo v meste Nara vyše 200 tisíc obyvateľov, z toho bolo takmer 10 tisíc úradníkov. Hospodárstvo mesta bolo vo veľkej miere závislé od svojho okolia, predovšetkým od dodávok obilia a potravín z vidieka, remeselná výroba v meste existovala a špecializovala sa najmä na výrobu tovarov pre cisársky dvor a bohatých šľahticov. Mesto Nara bolo jednoznačne najväčším a hospodársky najvyspelejším mestom vtedajšieho Japonska. Roku 710 sa do mesta presťahoval cisár a správne úrady a v dejinách Japonska sa začala písať nová kapitola dejín obdobie Nara.

Veľká socha Budhu z chrámu Tóda – dži, majstrovskeho diela umenia obdobia Nara

V období Asuka sa všetka pôda v krajine dostala pod cisársku kontrolu. Pôdy však časom začal byť nedostatok, čo spôsobilo ťažkosti štátnej pokladnici, ktorej hlavný príjem tvorili práve dane z užívania a prenajímania pôdy, preto začala vláda podporovať zúrodňovanie neobrábanej panenskej pôdy. Aby podporila obyvateľov krajiny a najmä vlastníkov veľkých lén investovať peniaze do premeny neobhospodárenej pôdy na využívanú, udelila vláda právo vlastniť pôdu obyvateľom, ktorý ju zúrodnia. Najskôr sa právo vlastníctva vzťahovalo na prvého majteľa pôdy a jeho potomkom do tretej generácie, neskôr od roku 745 získali majitelia pôdy doživotné vlastníctvo pôdy a to isté právo dostali aj ich potomkovi. Cisár udeľoval pôdu aj dvoranom a šľachticom za preukázané služby vernosti, čím sa cisárske vlastníctvo neustále zmenšovalo. Obrovské majetky získali darom od cisára aj budhistické kláštory, ako znak podpory cisárskej rodiny budhistickému náboženstvu. Budhistické kláštory, okrem toho boli oslobodené od platenia daní, na druhej strane pozemky vlastnené bohatými vlastníkmi boli oslobodené od pozemkovej dane a museli odvádzať iba obilnú daň z poľnohospodárskej produkcie územia. Oslabovanie cisárskeho vlastníctva pôdy v krajine, malo negatívny vplyv na postavenie cisára vzhľadom na vrstvu bohatých vlastníkov pôdy a budhistických kláštorov. V provinciách sa okolo centier miestnych zemepánov začali formovať na autorite zemepána hospodársky závislé spoločenstvá zvané šoen. Puto medzi cisárom a ľudom sa začalo oslabovať a zároveň sa dostávala do popredia potreba dobrých vzťahov a pocity oddanosti medzi miestnym zemepánom a roľníkmi na jeho panstve. Centrom správy na území šoen boli šľachtické sídla. V období Nara sa do pozícii vysokých štátnych hodnostárov, čoraz častejšie dostávajú príslušníci rodu Fudžiwara, ktorí vydajom svojich dcér za príslušníkov cisárskeho rodu získavajú vplyv na výchovu a politické smerovanie budúcich nasledníkov trónu. Vplyv rodu Fudžiwara na vnútorné dianie v krajine sa naplno prejavil, až v nasledujúcom historickom období Heian.

V období Nara získali budhistické kláštory, prostredníctvom pozemkových darov od cisára a dvorných šľachticov, do svojho osobného vlastníctva obrovské majetky. Zbožný cisár Šómu vydal v roku 741 nariadenie, podľa ktorého mal byť v každej provincii krajiny zriadený aspoň jeden kláštor.

V súvislosti s nárastom bohatstva kláštorov narastala aj ich politická a hospodárska moc a negatívne sa prejavila ich tendencia zasahovať do politického diania v krajine. Vysoký budhistický klérus využil vojenské neúspechy kancelára Nakamara Fudžiwaru a dosiahol jeho odvolanie z funkcie a dokonca aj zvolenie nového cisára. Na trón nastúpila cisárovná Kóken, ktorá prijala meno Šótoku. Zbožná cisárovná podľahla vplyvu budhistického mnícha Dókjóa, ktorý postupne strhol moc v krajine do svojich rúk. Cisárovná mu udelila titul hóó (patriarcha). Dókjó sa nakoniec pokúsil prostredníctvom veštby, navodiť zdanie, že je povolaný, aby nastúpil na cisársky trón, čo vyvolalo pobúrenie šľachty. Dókjó bol nakoniec vyhnaný a nová vláda v snahe skoncovať s minulosťou a odpútať sa od vplyvu budhistického kléru opustila mesto Nara a preložila sídlo ríše do mesta Heian (Kjóto). Začala sa nová etapa japonských dejín, obdobie Heian.

Ľud Emiši na neskoršom výtvarnom zobrazení z 19. storočia, na obrazku je zobrazenie ceremónie obety medveďa, ako súčasť hlbšieho náboženského rituálu ľudu Emiši