Kochovo sanatórium

• architekti - Dušan Samuel Jurkovič a Jindřich Merganc
• spolupráca: Otmar Klimeš
• staviteľ: Jozef Berný
• návrh : rok 1928
• realizácia: 1929 - 1930
• architektonický štýl: funkcionalizmus
• typ: zdravotnícka stavba
• miesto: Partizánska 27, Bratislava

Miernym zalomením hmoty v tvare V sa objekt zdanlivo zmenšuje a tým lepšie zapadá do okolitej nižšej vilovej zástavby. Svojim trojdielnym členením harmonizuje s okolím, čo vyplýva z faktu, že architekti sa neusilovali prekročiť limity lokality. Budova je symetrická a vyniká kultivovaným funkcionalistickým tvaroslovím. Fasády sú riešené jednoducho s veľkými oknami, dominuje tu horizontálne členenie podporené horizontálnym škárovaním obkladu. Vďaka tomuto obkladu pripomína holandskú architektúru dvadsiatych rokov. V strede priečelia sú pásové okná. Aj v interiéroch sa spája jednoduchosť funkcionalizmu s tradičnou kompozíciou priestoru a honosným materiálovým prevedením. Farebný súlad decentných materiálov, vzdušný architektonický prejav a prehľadnosť riešenia dodávajú budove veľkú dávku ľudskosti. Hlavnými determinantmi riešenia boli hygiena, svetlo, slnko a zdravie.

Symetrická forma umožnila vytvoriť čistú a jednoduchú dispozíciu. V pôdoryse má tvar roztiahnutého V so skoseným rohom. Objekt je zasadený do svahu. Severnou stranou je obrátený do Partizánskej ulice a južnou do záhrady. Budova je riešená ako dispozičný trojtrakt a má 4 poschodia. Slúžila ako pôrodnica a na liečenie ženských chorôb. Pôvodne mala kapacitu 36 lôžok. Izby pre pacientky, riešené ako jedno- a dvojlôžkové sa nachádzali v bočných krídlach na prvom a druhom poschodí. Izby orientované na juh smerom do záhrady boli väčšie a mali balkón. Každá izba bola realizovaná v inom farebnom tóne v snahe eliminovať nemocničný vzhľad strediska. Na svoju dobu boli izby komfortne a technicky vybavené, boli tu signálne zvončeky a svetlá, telefón a rádio. V stenových výklenkoch boli vstavané skrine. V strednej časti dispozície sanatória je schodisko, na prízemí sú vstupné priestory. Na prvom poschodí sa nachádzala kaplnka orientovaná do ulice. Dôraz sa kládol na ordináciu a operačnej sálu a iné úpravy pre bezchybný chod sanatória, realizovali sa podľa skúseností doktora Karola Kocha. Charakteristické pre operačnú sieň sú pásové okná, ktoré dovoľovali optimálne presvetlenie miestnosti. Cele dispozičné riešenie vychádza zo snahy vytvoriť čo najväčší komfort pre pacientky a vytvoriť sanatórium na vysokej úrovni. Tomu zodpovedajú aj prepychové vstupné priestory, vnútorné komunikácie, ako aj jednotlivé izby. Pôvodne sa zamýšľalo s postavením domu pre doktora Kocha v záhrade sanatória, ale táto myšlienka nebola zrealizovaná.

Nosný systém budovy je riešený ako železobetónový skelet s tehlovou výplňou. Konštrukčne je to dvojtrakt s rozponmi 4,95 m x 6,50 m. Obvodové múry majú hrúbku 35 cm a priečky 15 cm. Celá budova je obložená z exteriéru červenohnedými keramickými obkladačkami z Jurkovičovej trnavskej tehelne. Zdôraznená je horizontálna špára. Okná sú jednoduché s oceľovými rámami. Vstupné priestory sú honosne obložené travertínom a mramorom. Kaplnka je zasklená so šikmým zastrešením. Zvolené materiály pôsobia decentne a pritom veľmi ľudským dojmom.

Počas druhej svetovej vojny sa vďaka svojej polohe a vybaveniu stalo sanatórium nemeckou ženskou klinikou. Po vojne bolo znárodnené, doktor Koch umrel v emigrácii. Naďalej sa používalo ako pôrodnica a liečebňa pre ženy,je tomu tak aj v súčasnosti.

V budove stále sídli Kochovo sanatórium, ale majitelia sa pravdepodobne presťahujú, lebo stavba od roku 2008 podľa nových noriem pre gynekologické zariadenia už nebude vyhovovať po hygienickej stránke, najmä čo sa týka veľkosti izieb. Najnovšie sú aktuálne snahy o rekonštrukciu objektu aj priľahlej záhrady, možné je aj naplnenie novou funkciou. Od roku 2009 je budova v rekonštrukcii.

Dr. Koch sa rozhodol spríjemniť pacientkam pobyt aj zriadením exotickej záhrady, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou sanatória. Za objektom založil slovenský botanik a záhradník Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák dendrologicky pestrú záhradu. Rastliny boli vysadené podľa zásady zeleň po celý rok. Pôvodne tu bolo vysadených 120 druhov, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých, stálozelených cudzokrajných drevín. Záhrada bola zasadená do svažitého terénu, preto bola upravená na niekoľko terás spojených chodníčkami. Nachádzali sa tu lavičky, fontána upravená pre kaskádovité padanie vody, mnohé intímne zákutia. Moderné sochy ako Matka s dieťaťom alebo Milenci umocňovali pocit galérie pod holým nebom. Svojou funkciou ako záhrada pre pacientov je na Slovensku ojedinelá. Jej riešenie bolo úzko späté s rekreačnými zložkami a rehabilitačnými prvkami ako bazén a plocha, plató na sedenie s najdlhším slnečným svitom dňa, slúžiaca ako tzv. slnečný kúpeľ.

V súčasnosti sa pracuje na záchrane jednotlivých sôch a architektonických prvkoch záhrady.

• Foltyn, L.: Slowakische Architektur und die tschechische Avantgarde 1918 - 1938. Dresden: Verlag der Kunst, 1991.
• Bořutová-Debnárová, D.: Dušan Samo Jurkovič. Bratislava: Pallas, 1993.
• Dulla, M.: Kochovo sanatórium. Archit. a Urban. 29, 1995, č. 1-2
• Bořutová - Zajková – Dulla: Dušan Jurkovič – súborná výstava arch. diela. Katalóg výstavy. Bratislava, SAS 1993
• Kusý, M. : Architektúra na Slovensku 1918 – 1945. Bratislava: Pallas, 1971
• Dulla, M: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava: Perfekt, 2007