Dendrológia
Dendrológia (z gr. δένδρον (dendron) = strom) je veda študujúca dreviny, teda stromy, kry, liány a pod. Je odborom vedy botanika a zamestnáva dendrológov.
Dendrológia je súčasťou systematickej botaniky. Jej pôvod súvisí s rozvojom nemeckého lesníctva v polovici 19. storočia. Prvá dendrologická učebnica bola súčasťou učebníc pestovania lesov. Postupne sa vyčleňovali jednotlivé aplikované odbory ako napríklad lesnícka, sadovnícka a ovocinárska denrológia a z nich boli odvedené drevárske, krajinárske a melioračné. Súčasťou štúdie dendrológie je skúmanie aklimatizácie nepôvodných drevín. Zaoberá sa tiež úlohou drevín v určitých ekosystémoch (informácie o stanovištiach druhov a územiach ich prirodzeného rozšírenia a klíme, ktorá tam panuje).
Základné triedenie drevín
Ihličnaté dreviny
Patria sem napríklad jedľa biela, borovica, sekvoja, tis, ginko, smrek, tuja, smrekovec opadavý, jedľovec, borievka a ďalšie.
Listnaté dreviny
Patria sem napríklad pagaštan, javor, breza, jeľša, buk, dub, jabloň, orech, platan, moruša, višňa, hruška, vŕba, jarabina, lipa, gaštan, jaseň, lieska a ďalšie.
Kry
Patria sem napriklad muchovník kanadský, beztvarec krovitý, dulovec nádherný, hamamel virgínsky, orgován, baza čierna, slivka, nátržník krovitý, zlatovka prostredná, bršlen, mahónia, vres, skalník a ďalšie.
Popínavé dreviny
Rozdeľujú sa na ovíjavé s úponkami (pavinič pätlistý), samopopínavé (brečtan, hortenzia), ovíjavé (vistéria) a dreviny bez vlastných upevňovacích orgánov (ruža, jazmín).
Estetické hodnoty drevín
Pri sadovníckych a krajinárskych úpravách je potrebné okrem funkčnosti prehliadať i na estetické hodnoty. Ide o ich vonkajšie vlastnosti : veľkosť, tvar, textúra, farba, premenlivosť počas roka, premenlivosť v priebehu celoživotného vývoja drevín a ostatné vlastnosti.
Veľkosť
Rozumieme ňou rozmery dreviny vo vyspelom veku (výška, šírka a hrúbka). Na veľkosť prihliadame pri komponovaní vegetačných úprav. Stromy vytvárajú kostru a kulisu jednotlivých častí kompozície. Rámujú priehrady, výhľady, začleňujú stavby do prostredia, zakrývajú nevhodné objekty a vytvárajú tieň. Kry dopĺňajú stromy, uzatvárajú priestor, zvyšujú rozmanitosť a v malých úpravách nahrádzajú stromy. V priestore musia byť vegetačné prvky usporiadané tak, aby menšie boli pred väčšími.
Tvar
Ide o obrysy drevín, pozorované z rôznych strán. Rozlišuje prirodzený tvar (pri stromoch môže mať vajcovitý, kužeľovitý a oválny, pri kroch vzpriamený, guľovitý, poliehavý, kužeľovitý) a tvarové formy (atypické tvary – stĺpovité, bizarné, previsnuté, dáždnikové, zakrpatené, stĺpovité).
Textúra
Textúra je vlastnosť povrchu korún (veľkosť, farba listov, hrúbka, spôsob vetvenia). Rozlišujeme jemnú (mäkká a neurčitá), hrubú (pevná a tvrdá), ťažkú (veľké listy, husté olistenie) a ľahkú (riedke olistenie, vzdušné, presvetlené).
Farba
Frebnosť sa uplatňuje pri všetkých častiach drevín, kvetov, plodov, konárikov a kôry.
Premenlivosť v priebehu roka a v priebehu vývoja drevín
Premenlivosť textúr a farebné stupne – významná (5 rokov – pučanie, kvitnutie, opadávanie listov), priemerná (v priebehu 2 rokov).
Rajonizácia drevín
- Podľa poľnohospodárskych oblastí : kukuričná oblasť (200 m n. m.), repná (350 m n. m.), zemiaková (500 m n. m.), horská (800 m n. m.), vysokohorská.
- Členenie podľa nadmorskej výšky : dubový (200 – 500 m n. m.), bukový les (500 – 800 m n. m.), smrekový (do 800 – 1 600 m n. m.), kosodrevinový (1 200 – 1 900 m n. m.) a vysokohorské spoločenstvá (nad 1 900 m n. m.).
Zdroje
- WAGNER, B. Sadovnícka tvorba I., II.. SPN Praha 1989, 1990 ISBN 80-209-0031-4
- VERMEULEN, Nico. Stromy a keře : encyklopedie. 3. vyd. Čestlice: Rebo, 2006 ISBN 80-7234-599-0
- MAYER, Joachim. Poznáváme stromy v naší přírodě. Plzeň: Beta, 2006 ISBN 80-7306-254-2