Košické domínium

Vznik košického domínia sa datuje do roku 1347, kedy sa Košice po priznaní veľkých privilégií stali druhým najdôležitejším kráľovským mestom v Uhorsku. Podľa privilégia mesto nemalo mať na vlastnom území žiadne polia, iba vinice. Tie boli už od 13. storočia bohatými košickými mešťanmi skupované predovšetkým v tokajskej oblasti. Potrebu zabezpečenia poľnohospodárskeho zázemia a produkcie bohaté kupecké mesto riešilo kúpou chotárov a dedín v jeho bezprostrednom i širšom okolí.

Už v roku 1347 Košičania odkúpili chotár Horných Košíc. Toto územie severne od mesta, pod vrchom Hradová medzi Čermeľským potokom a Hornádom, spravovali dediči pôvodne košických mešťanov Samphlebena a Obla od roku 1261. Mesto pozemky nielenže odkúpilo, ale priznalo jeho obyvateľom tie isté práva, aké mali košickí mešťania. Na základe vlastného privilégia Košice v roku 1352 od panovníka vymohli odpustenie dávok a daní aj z tohoto chotára.

V roku 1382 kúpili Košičania dediny Vyšný a Nižný Tejkeš (dnes Vyšný Klátov a Nižný Klátov) a časť chotára dediny Myslava. V roku 1397 panovník potvrdil mestskej rade, že obyvatelia týchto dedín sa môžu započítavať medzi košických mešťanov s rovnakými právami a privilégiami. Vzápätí Košice kúpili aj dedinu Ťahanovce (1397), ktorej rovnaké právo bolo priznané v roku 1399.

V roku 1423 získali Košice Kavečany, v roku 1447 Bašku, v roku 1480 Kalšu, v roku 1466 Garadnu a s ňou susediace obce Vyšná a Nižná Soboňa (dnes osada Szebenye) po roku 1479.

Ako odmenu za úverovanie vojny s Poľskom rozšíril panovník Žigmund Luxemburský košické domínium o obce Suchá Dolina, Tepličany, Kostoľany, Malá Vieska, Malá Lodina, Veľká Lodina, Ružín a Rokycany. Ďalej o hrad a obec Sokol so všetkými šarišskými obcami, ktoré patrili pod sokolský hrad.

V roku 1459 daroval kráľ Matej Korvín mestu banskú osadu Zlatá Idka, aby si príjmami z nej kompenzovalo straty z bojov vedených proti Jánovi Jiskrovi z Brandýsa.

Vojnami sužované Košice si v mierovom 18. storočí obnovovalo svoje hospodárstvo aj vďaka svojmu rozľahlému domíniu. Podľa štatistiky z rokov 1749 – 1750 malo mesto značný výnos predovšetkým z viníc (vlastný chotár, Forró, Garadna, Abaújszántó), ktoré tvorili až 10 % všetkých príjmov. Košiciam vtedy patrilo spolu 14 poddanských dedín, z ktorých príjmy činili 8 % celkových príjmov. Dediny vynášali mestu aj nepriamo prostredníctvom robôt, nájomného za pozemky a budovy, za nákup v mestských obchodoch a za služby mestských mlynov. Mesto malo príjem aj za predaj tovarov dedinám, ale napríklad aj za prepustenie sedliaka z poddanského pomeru (180 florénov).

Blízkosť výbežkov Slovenského rudohoria a ich zasahovanie do chotára mesta robilo kúpu lesov jeden z prirodzených spôsobov rozširovania košického domínia už od 14. storočia. Zároveň lesy poskytovali jeden z bezprostredných zdrojov hospodárskeho zázemia mesta. Lesné chotáre sa nachádzali jednak na východe (Chrasc, Furča, Heringeš), ale predovšetkým na severe (Hradová, Bankov). Vďaka mestským lesom mal košický chotár ešte aj podľa sčítania z roku 1900 až 16 097 katastrálnych holdov (pre porovnanie Bratislava mala 13 104).

Mestské lesy boli mestu znárodnené v roku 1948 a navrátené v roku 1992. Sú jediným reziduom kedysi rozľahlého košického domínia. S rozlohou 19 432 hektárov sú po Viedni druhým najväčším lesným majetkom v strednej Európe.

• Dejiny Košíc
• Huštáky v Košiciach

• HALAGA, Ondrej Richard. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. 83-024-67.
• Mestské lesy Košice. O nás. História. [online]. Košice : Mestské lesy Košice, rev. 2009-02-18, [cit. 2009-08-29]. Dostupné online.

Košický portál Historický portál