Knin
Knin (lat. Tinin) je mesto v Chorvátsku v Šibenicko-kninskej župe v Dalmácii, na železnici Záhreb - Split, 56 km od pobrežia Jadranského mora. Leží na rieke Krka, ktorá pramení 3 km východne od mesta.[1] V roku 2001 tu žilo 15 190 obyvateľov.
| Knin | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Oficiálny názov: Knin | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Šibenicko-kninská župa | ||
| Nadmorská výška | 220 m n. m. | ||
| Súradnice | 44°02′18″S 16°11′41″V | ||
| Obyvateľstvo | 15 190 (2001) | ||
| Primátor | Josipa Rimac | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 22300 | ||
  | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
V 1. storočí pred Kr. sa 18 km od dnešného Kninu nachádzal rímsky vojenský tábor Burnum. Dnešné mesto je spomínané až v 10. storočí byzantským cisárom Konštantínom VII.. V priebehu 11. storočia tu vznikla diecéza, v roku 1080 už bol Knin vyhlásený hlavným mestom štátu, za vlády kráľa Zvonimíra. Až do 13. storočia tu bola veľmi významná vojenská pevnosť, o ktorú v priebehu nasledujúcich storočí bojovali Turci, Maďari, Rakúšania a Francúzi. Roku 1522 mesto dobyli Turci, a Chorváti ho tak opustili. Pod Osmanskou nadvládou zostal Knin ešte ďalších 150 rokov, potom ho získala Benátska republika. Chorváti sa vrátili, roku 1709 tu postavili navyše aj kostol a františkánsky kláštor. Ku koncu 18. storočia, roku 1797 sa stal rakúskym majetkom, počas tejto doby prosperoval. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stal súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie. Na začiatku 90. rokov 20. storočia, keď v Juhoslávii vypukla občianska vojna, stal sa Knin centrom protichorvátskeho odporu Srbov; tí tu počas vojny ustanovili hlavné mesto ich „Republiky Srbská Krajina“. Chorváti získali vládu nad mestom až roku 1995, počas Operácie Oluja (búrka).
Národnostné zloženie obyvateľstva
| rok | spolu | Srbi | Chorváti | Juhoslovania | ostatní |
|---|---|---|---|---|---|
| 1991 | 12,331 | 9,867 (80,01%) | 1,660 (13,46%) | 381 (3,08%) | 423 (3,43%) |
| 1981 | 10,933 | 6,516 (59,59%) | 1,701 (15,55%) | 2,421 (22,14%) | 295 (2,69%) |
| 1971 | 7,300 | 4,972 (68,10%) | 1,686 (23,09%) | 343 (4,69%) | 299 (4,09%) |
Referencie
- Jan Doubravnický. Největší pevnost Dalmácie a unikátní zřídlo Krky [online]. 2007-08-09, [cit. 2012-04-22]. Dostupné online.
