Kazimír Bezek

Narodil sa v rodine evanjelického farára Jána Bezeka a jeho manželky Ľudmily, rodenej Cimrákovej. Vzdelanie získaval v Liptovskom Mikuláši, na lýceu v Nîmes vo Francúzsku a v rokoch 1928 – 1936 na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pracoval v Československých dráhach v Prahe, v rokoch 1939 – 1942 pôsobil na Ministerstve dopravy a verejných prác. Počas 2. svetovej vojny bol zatknutý za ilegálnu činnosť a počas Slovenského národného povstania bol predsedom Revolučného národného výboru v Dolnom Kubíne. Po skončení vojny sa stal prezidiálnym šéfom Povereníctva dopravy, v rokoch 1945 – 1952 bol poslancom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1946 – 1949 pôsobil ako povereník dopravy a v rokoch 1949 – 1952 ako generálny riaditeľ Československých dráh v Prahe.

Prvé literárne diela publikoval v študentských časopisoch (Nový rod, Svojeť, Studentský časopis), knižne debutoval v roku 1927 zbierkou básní Horúci deň, ktorú vydal vlastným nákladom. Vo svojich dielach sa venuje sociálnym témam, využíval motívy odporu a vzbury (jánošíkovské, partizánske), písal protivojnové básne, no najmä v závere svojho tvorivého obdobia sa venoval ako prírodnej, tak i ľúbostnej a meditatívnej lyrike. Publikoval väčšinou časopisecky (DAV, Luk, Slovenské smery, Slovenské pohľady, Elán, Tvorba a i.), no mnoho jeho diel ostalo len v rukopisnej podobe. Okrem básní sa pokúšal i o divadelnú tvorbu. Písal veršované drámy a veselohry, no väčšina z nich taktiež zostala v rukopisnej podobe.