Kaunaská gubernia
Kaunaská gubernia (rus. Ковенская губеpния, lit. Kauno gubernija) bola vnútrozemská gubernia Ruskej ríše. Nachádzala sa v severozápadnej časti európskej časti Ruska na území dnešnej Litvy, malé časti sú dnes súčasťou Lotyšska a Bieloruska. Na krajnom západe ležala blízko pobrežia Baltského mora a prístavu Palanga. Jej administratívnym centrom bolo mesto Kaunas (Kovno), v súčasnosti druhé najväčšie litovské mesto. Zahŕňala historické litovské regióny Žmuď a Aukštaitsko (severnú časť).
Kaunaská gubernia rus. Ковенская губеpния lit. Kauno gubernija
| |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha |
40 260 km² (bez vodných plôch) | ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov |
1 638 374 (1894) 1 857 100 (1914) | ||||||
Národnostné zloženie |
|||||||
Štátny útvar | |||||||
Zánik |
nemecká okupácia | ||||||
|
Bola vytvorená z časti litovsko-vilnianskej gubernie dekrétom cára Mikuláša I., ktorý bol vydaný 30. decembra 1842 a vykonaný 1. júla 1843.
Administratívne delenie
Gubernia bola rozdelená na sedem újazdov:
Újazd | Mesto | Rozloha (v km²) |
Počet obyvateľov | |
---|---|---|---|---|
1 | Vilkmerský | Vilkmergė (16 559 obyv.) | 5 866 | 219 617 (1889) |
2 | Kaunaský | Kaunas (61 500 obyv.) | 4 029 | 174 175 (1894) |
3 | Zarasajský | Zarasai (7 556 obyv.) | 5 437 | 226 775 (1896) |
4 | Panevėžyský | Panevėžys (13 044 obyv.) | 6 215 | 223 502 (1897) |
5 | Raseiniajsky | Raseiniai (7 455 obyv.) | 6 485 | 221 731 (1897) |
6 | Telšiajsky | Telšiai (6 288 obyv.) | 5 306 | 182 611 (1900) |
7 | Šiauliajsky | Šiauliai (16 968 obyv.) | 6 922 | 255 925 (1902) |
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Ковенская губерния na ruskej Wikipédii a Kovno Governorate na anglickej Wikipédii.