Karel Vlach

Karel Vlach (* 8. október 1911, Praha, Rakúsko-Uhorsko – † 26. február 1986, Praha, Česko-Slovensko) bol dirigent a kapelník swingového Orchestra Karla Vlacha.[1]

Karel Vlach
Základné informácie
Popis umelca dirigent a kapelník
Narodenie 8. október 1911
Praha, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 26. február 1986 (74 rokov)
Praha, Česko-Slovensko
Žáner Swing
Roky pôsob. 1930 - 1986
Vydavateľstvá ESTA, Ultraphon, Supraphon
Súvisiace
články		 Swing, Arnošt Kavka, Inka Zemánková, Karel Krautgartner

Biografia

Mladosť

Karel Vlach sa narodil v Prahe na Žižkove v roku 1911. Bol najstarším z piatich súrodencov (František 1913, Vlasta 1920, Libuše 1924 a Václav 1926).

Počas základnej školy sa učil na husle. Po základnej škole nastúpil na žižkovskú reálku. V rokoch 1925 – 1928 sa vyučil ako obchodný pomocník v galantérnej firme Kauders. V roku 1929 mu zomrela matka. Po čase sa otec znovu oženil a celá rodina sa odsťahovala do Holešovíc.

Pracoval najskôr ako obchodný pomocník (L. Phona, Finger a Stein) a neskôr ako prokurista. V rokoch 1931 – 1933 bol nezamestnaný.[2], [3]

Založenie orchestra

V 30. rokoch sa Karel Vlach angažoval v skupinách Blue Music[4] a vo vlastnom súbore Charles Happy Boys neskôr premenovanom na Blue Boys. V roku 1939 založil vlastný orchester nesúci meno orchester Karla Vlacha. Od roku 1940 s orchestrom vystupoval na Streleckom ostrove a začal spolupracovať s triom Sestry Allanovy. Pre orchester aranžoval Fritz Weiss ovplyvnený orchestrom Bennyho Goodmana. Orchester hral prevzaté, ale aj pôvodné skladby. Medzi hlavných autorov patrili Kamil Běhounek a Jiří Traxler. Spolupracoval tiež s radom popredných spevákov (Arnošt Kavka, Inka Zemánková alebo Jiřina Salačová).

Povojnové obdobie

Po druhej svetovej vojne Vlach zostavil nový orchester, ktorý sa orientoval predovšetkým na zvuk podľa vzoru Glenna Millera.

S orchestrom vystupovali speváci Václav Irmanov, Rudolf Cortés a naďalej aj Jiřina Salačová. Od roku 1947 mal Vlachov orchester stále angažmán v Divadle V+W a podieľal sa na obnovených predstaveniach Osvobozeného divadla.[5] Od roku 1954 potom pôsobil v Divadle ABC a od roku 1962 v Hudobnom divadle v Karlíne.[6]

Šesťdesiate roky

V šesťdesiatych rokoch sa orchester venuje viac populárnej hudbe a spolupracuje so spevákmi ako je Yvetta Simonová alebo Milan Chladil.

Filmová hudba
  • Andelský kabát
  • Stvorenie sveta

Pocty

V Prahe 13 je po ňom pomenovaná ulica – Vlachova.[7]

Referencie
  1. . Dostupné online.
  2. Hudba pro radost 1966, listopad – prosinec (Kotek J., Hořec J.: Kronika české synkopy, str. 13)
  3. Dorůžka L., Ducháč M.: Karel Vlach – 50 let života s hudbou
  4. GÖSSEL G: Portrét Zdeny Vincíkové, Týdeník rozhlas číslo 40/2001, Dostupné online.
  5. Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 – 1955, Academia, Praha, 2007, str. 132, ISBN 978-80-200-1502-0
  6. Marie Valtrová – Ota Ornest: Hraje váš tatínek ještě na housle?, Primus, Praha, 1993, str. 260, ISBN 80-85625-19-9
  7. NOVOTNÝ, Dan. MČ Praha 13: Názvy ulíc [online]. Městská část Praha 13, 2010-02-08, [cit. 2011-07-16]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Vlach na českej Wikipédii.

Literatúra
  • Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 – 1955, Academia, Praha, 2007, str. 132, 225, 264, 298, 393, 397, 449, ISBN 978-80-200-1502-0
  • Stanislav Motl: Mraky nad Barrandovem, Rybka Publishers, Praha, 2006, str. 94, ISBN 80-86182-51-7
  • Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986, str. 51, 71–2, 125
  • Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, str. 24, 106, ISBN 80-7243-121-8
  • Marie Valtrová – Ota Ornest: Hraje váš tatínek ještě na housle?, Primus, Praha, 1993, str. 260, ISBN 80-85625-19-9
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.