Karel Domin

Jeho otec Karel Domin pôsobil ako učiteľ na učiteľskom ústave v Kutnej Hore. Jeho dedom z matkinej strany bol Gustav Adolf Lindner. Karel Domin vyštudoval botaniku na České univerzitě v Prahe. Po habilitácii v roku 1906 bol roku 1916 menovaný profesorom botaniky. Zameriaval sa predovšetkým na taxonómiu rastlín, fytogeografiu a geobotaniku. Skúmal floristiku Československa a zúčastnil se aj na expedícii do juhovýchodnej Ázie. Venoval sa ochrane prírody a je považovaný za vedca, ktorý se najviac zasadil o vznik Tatranského národného parku.[2]

V rokoch 1922 – 1923 bol dekanom prírodovedeckej fakulty, 1933 – 1934 bol rektorom Univerzity Karlovy v Prahe. V rokoch 1935 – 1939 bol poslancom Národného zhromaždenia, do ktorého bol zvolený za Národní sjednocení. Po druhej svetovej vojne a po nástupe komunistov k moci sa k vedeckej práci, pre pravicové politické názory nemohol vrátiť.

Karel Domin svoju lásku k Tatrám vyznal vo svojej knižke Tatranské obrazy (Praha 1926). Viac ako Vysoké Tatry sa mu na začiatku jeho úsilia o zriadenie národného parku, zdali byť dôležitejšie Belianske Tatry, ale v priebehu plynúceho času zmenil názor. Keď sa objavila myšlienka zriadiť vo Vysokých Tatrách „prírodný park tatranský“, ktorá bola vyjadrená na porade Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku v júli 1921, s radosťou ju uvítal a ponúkol svoje botanické, prírodovedné skúsenosti a pomoc. Podľa jeho návrhu chránené územie malo zahŕňať Vysoké a Belianske Tatry s južným prepolím, ktoré ohraničovala Košicko-bohumínska železnica. Bol vytvorený kompletný projekt vrátane mapy a odôvodnenia návrhu s hľadiska hospodárskeho, geografického, prírodovedeckého a etnografického. Návrh bol prijatý, ale mal byť dopracovaný najme s prihliadnutím na južnú hranicu parku.

Karel Domin spolu s ďalšími vedcami vypracoval dokument „Projekt přírodního parku tatranského“. Súčasťou projektu bola mapa s územím budúceho parku, ktorý mal zahŕňať nielen Vysoké a Belianske Tatry ale aj Liptovské hole a poľské územie Tatier. Na získanie ešte väčších skúseností z konštituovania národného parku využil vedeckú cestu do Spojených štátov, ktorú uskutočnil v roku 1926. Po návrate napísal: „Projektovaný přírodní park má býti zvláštním a v jistém zmyslu novým typem reservace, který není kopií ani parků severoamerických, ani švýcarských. Jeho ráz je dán zvlátnimi místnimi poměry. V podstatě budou tu dvě pásma a to reservace úplná (ve Vysokých Tatrách, ponejvíce pásmo subalpinské a alpinské, v Bielskych Tatrách část pásma lesního) a pak částečná (převažně nižší, lesní pásmo)“ (citát).

Majitelia pozemkov v Tatrách i pod nimi zaujímali prevažne negatívny postoj k vytvoreniu národného parku. Aj napriek tomu v roku 1929 vyšli Smernice pre zriadenie prírodnej rezervácie tatranskej a projekt národného parku v Tatrách v roku 1936 spresnila novovytvorená Prípravná komisia pre zriadenie Tatranského národného parku. Karel Domin sa vyhlásenia TANAPu nakoniec dočkal, i keď už na sklonku jeho života.[3]

Dominovo meno nesie, okrem ulice v Prahe, lokalita v západoslovenskom pohorí Považský Inovec (Dominova kopanica, inokedy i Dominova lúka, asi 2 km južne od Novej Lehoty.[4][5]

1. Matričný záznam o narodení a krste farnosť Kutná Hora
2. Karel Domin (1882 - 1953) Propagátor zákonné ochrany Tater, tj. národního parku [online]. Tatry.cz, 2003-12-17, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online. (česky)
3. PETRÁNOVÁ, Martina. Očarený Tatrami. Tatry, roč. LVII., čís. 6, s. 5.
4. Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 127.
5. TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha; Litomyšl : Nakladatelství Paseka; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 248.

• Ondra Bílek: Karel Domin
• Nakonečný, M.: Sedmdesáté výročí insigniády
• Karel Domin