Karbid volfrámu

Karbid volfrámu (chemický vzorec WC) je anorganická chemická zlúčenina (označovaná tiež jednoducho ako karbid), ktorá sa skladá z rovnakého počtu atómov volfrámu a uhlíka. Vo svojej najzákladnejšej forme je karbid volfrámu jemný sivý prášok, ale môže byť lisovaný a formovaný do tvarov pre použitie v priemyselnom strojárstve na výrobu rezných nástrojov, abrazív a tiež šperkov.

Karbid volfrámu
Karbid volfrámu
Karbid volfrámu
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec WC
Vzhľad Sivo-čierna lesklá pevná látka[1]
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 195,851 g/mol
Teplota topenia 2870
Teplota varu 6000
Hustota 15,63 g/cm3
Rozpustnosť Nerozpustný
Ďalšie informácie
Číslo CAS 12070-12-1
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
 Chemický portál

Karbid volfrámu je približne dvakrát tuhší ako oceľ, jeho modul pružnosti v ťahu je okolo 550 GPa[2] a jeho hustota je väčšia ako hustota oceli alebo titánu. Svojou tvrdosťou je porovnateľný s korundom (α-Al2O3).

Fyzikálne vlastnosti

Bod topenia karbidu volfrámu je 2 870 °C a bod varu 6 000 °C pri tlaku 100 kPa.[3] Jeho tepelná vodivosť je 84,02 W·m−1·K−1[4] a koeficient tepelnej rozťažnosti je 5,8 µm·m−1·K−1.[5]

Karbid volfrámu je extrémne tvrdý, pričom na Mohsovej stupnici tvrdosti má hodnotu ~9 a skúškou tvrdosti podľa Vickersa dosahuje hodnotu 1 700 – 2 400.[6] Jeho modul pružnosti v ťahu je okolo 550 GPa,[2] jeho stlačitelnosť je 439 GPa[7] a jeho modul pružnosti v šmyku je 270 GPa.[5]

Rýchlosť pozdĺžnej vlny (rýchlosť zvuku) v tenkej tyči z karbidu volfrámu je 6 220 m/s.[8]

Jeho merný elektrický odpor je porovnateľný s niektorými kovmi (napríklad vanádom 2×10−7 Ohm·m).[9][10]

Karbid volfrámu je tiež ľahko zmáčaný tekutým niklom a kobaltom.[11]

Referencie
  1. Thieme Chemistry. RÖMPP Online - Version 3.5. Stuttgart : Georg Thieme Verlag KG, 2009.
  2. Elastic Properties and Young Modulus for some Materials
  3. POHANISH, Richard P.. Sittig's Handbook of Toxic and Hazardous Chemicals and Carcinogens. Kidlington, UK : Elsevier, Inc., 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-4377-7869-4. S. 2670.
  4. Material: Tungsten Carbide (WC), bulk [online]. MEMSnet, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  5. Material Properties [online]. Massachusetts Institute of Technology, [cit. 2013-04-04]. Dostupné online.
  6. CRC Materials Science and Engineering Handbook (2001).
  7. Principles of Inorganic Materials Design. Hoboken, New Jersey : John Wiley & Sons, Inc., 2010. (Second.) Dostupné online. ISBN 978-0-470-40403-4. S. 422.
  8. Velocity of Sound in Various Media [online]. RF Cafe, [cit. 2013-04-04]. Dostupné online.
  9. PIERSON, Hugh O.. Handbook of Chemical Vapor Deposition (CVD): Principles, Technology, and Applications. [s.l.] : William Andrew Inc., 1992. ISBN 0-8155-1300-3.
  10. KITTEL, Charles. Introduction to Solid State Physics. [s.l.] : Wiley-India, 1995. (7.) ISBN 81-265-1045-5.
  11. ETTMAYER, Peter, Walter Lengauer Carbides: transition metal solid state chemistry encyclopedia of inorganic chemistry. [s.l.] : John Wiley & Sons, 1994. ISBN 0-471-93620-0.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tungsten carbide na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.