Kapan

Pohorie Chustup za mestom

Kláštor Vahanavank neďaleko mesta

Pôvodné mesto Kapan sa nachádzalo asi 15 kilometrov severne od súčasného sídla. V ranom období arménskych dejín sa na území rozprestieralo Veľké Arménsko, neskôr kontrolu nad územím prevzala Perzská ríša. Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z 5. storočia. V 7. storočí sa do oblasti dostali moslimskí Arabi. V roku 970 sa po tom, čo do mesta presídlil kráľ Smbat I. Kapan stal hlavným mestom bagratovských sjunikských a bachkských kráľov. V roku 1003 mesto dobyli Seldžuci a mesto začalo upadať, až sa z neho stala obyčajná obec. Po páde seldžuckej moci nad územím mesta dočasne vládli Mongoli a turkickí Kara Kojunlu a Ak Kojunlu. V 16. storočí v Perzii povstala nová dynastia Safíjovcov, ktorá po bojoch s Osmanmi získala aj Kapan. V 18. storočí sa Kapan stal strediskom arménskych národnooslobodzovacích bojov proti Perzii a tureckým dobyvateľom, významnou osobnosťou bol Davith-Bek. Mesto v nasledujúcom období spadalo pod Karabašský chanát, ktorý podliehal Perzii. Po uzavretí Golestánskej mierovej zmluvy v roku 1813 sa mesto stalo súčasťou Ruskej ríše a do oblasti sa presťahovalo viacero arménskych rodín z iránskych území. Súčasné mesto vzniklo v 19. storočí zlúčením niekoľkých obcí. Po prvej svetovej vojne a rozpade Ruskej ríše si územie nárokovali Prvá arménska republika i Azerbajdžanská demokratická republika, po príchode Sovietov sa stalo súčasťou Arménskej sovietskej republiky (a dočasne Zakaukazskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky).[6] V sovietskej ére mesto zažilo značný rozmach spôsobený s príchodom baníctva a hutníckeho priemyslu.[2] V roku 1938 bolo sídlo povýšené na mesto.[1] Od roku 1991 je súčasťou Arménska.

V blízkosti mesta sa nachádza Kláštor Vahanavank s Chrámom svätého Gregora Lusavoriča. Založený bol začiatkom 10. storočia, neskôr v 12. – 13 storočí bol prebudovaný a v 20. storočí prešiel čiastočnou[2] rekonštrukciou. O čosi ďalej sa nachádza aj Kláštor Tatev. V blízkosti mesta sa nachádzajú aj ruiny pevnosti Bagaberd zo 4. storočia. Zničená bola v roku 1170,[1] no ešte v 18. storočí sídlila ako sídlo Davith-Beka. V areáli mesta sa nachádza Šikahoghská rezervácia, kde žije veľké množstvo vzácnych druhov. V rezervácii sa nachádza aj zachovaný stredoveký kamenný most. V samotnom meste sa nachádza viacero pamätníkov, medzi nimi pamätník arménskej genocídy, pamätník druhej svetovej vojny, či cintorín vojny o Náhorný Karabach.[4]

• 
  Pamätník druhej svetovej vojny v Kapane
• 
  Pamätník arménskej genocídy
• 
  Pamätník Davith-Beka
• 
  Cintorín vojny o náhorný Karabach
• 
  Chrám svätej Kataríny
• 
  Socha medveďa
• 
  Pohorie Chustup a rieka Vochči