Kallippos z Atén
Kallippos (starogr. Κάλλιππος – Kallippos) bol olympijský víťaz v päťboji v roku 332 pred Kr.[1][2]
Kallippos z Atén si na 112. olympijských hrách v roku 332 pred Kr. „vybojoval“ víťazstvo v päťboji.[1] Hellanodikovia ale po súťaži zistili, že páťbojár Kallippos podplatil zápasníkov, proti ktorým mal nastúpiť. Podplácanie na hrách znamenalo porušenie prísahy o čestnom boji a prísne zaň trestali úplatkárov ako aj prijímateľov úplatku.[3]
Na starovekých olympijských hrách sa olympijská prísaha pretekárov konala po obetovaní Diovi, a to pred sochou Dia Horkia, „Pomstiteľa porušených prísah“. V tejto prísahe sa pretekári zaviazali, že budú súťažiť čestne a rešpektovať všetky nariadené pravidlá. Porušenie prísahy trestalo pretekára vysokou pokutou, ktorú v prípade nedobytnosti muselo zaplatiť domovské mesto.[3] Previnilci okrem peňažnej pokuty museli v olympijskej Altide postaviť tzv. pokutové sochy, ktoré sa mali stať „večným svedectvom hanby.“ Takýto trest uložili organizátori hier aj Kallippovi, ktorý ich mal za uzmiernenie boha Dia postaviť šesť.[3]
Tieto pokutové sochy si v druhom storočí prezrel cestovateľ a spisovateľ Pausanias, ktorý zaznamenal: „Hovoria, že po Eupólovi získal peniazmi Aténčan Kallippos, účastníkov päťboja, svojich súperov v zápase, a že to bola sto dvanásta olympiáda. Keď bola potom na Kallippa a jeho súperov Éliďanmi uvalená pokuta, vyslali Aténčania Hypereida, aby ich poprosil zrušiť pokutu. Keď potom Éliďania tejto prosbe nevyhoveli, išli Aténčania vo svojej spupnosti voči nim tak ďaleko, že im nedajú peniaze, hoci im bol aj zakázaný pristup na olympijské hry, kým ich boh v Delfách varoval, že im v žiadnej záležitosti nevydá veštbu dovtedy, kým Éliďanom nezaplatia pokutu. Zaplatili teda a zhotovili Diovi sochy, a to takisto šesť (ako Eupólovi), aj na nich sú nápisy rovnako jednoduché, pokiaľ ide o poéziu, ako na tých, ktoré sa týkajú trestu Eupóla. Obsah nápisov na sochách je taký, že sem boli venované na príkaz veštby boha, ktorý schválil rozhodnutie Éliďanov o účastníkoch päťboja. Nápis na druhej soche rovnako na tretej chváli Éliďanov udeľovať pokuty (oprávnené) pri päťbojoch. Štvrtý napis hlása, že sa preteky v Olympii dajú vybojovať len telesnou zdatnosťou a nie peniazmi. Ak ide o nápisy na piatej a šiestej soche, jeden z nich objasňuje, prečo sem boli sochy venované, šiesty pripomína veštbu, ktorá prišla Aténčanom z Delf. “[2]
Referencie a bibliografia
- Hugh Bowden, Classical Athens and the Delphic Oracle, 131
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,21,5-7.
- Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 126.