Pentatlon (antický)

Pentatlon (po grécky pentathlón) alebo päťboj (iné názvy: antický päťboj, klasický päťboj) bola v starovekom Grécku športová disciplína skladajúca sa z 5 športov vyučovaných v gréckom gymnáziu zápasenie, beh na 180-190 m, skok do diaľky, hod diskom, hod oštepom. Bol to jeden zo základných športov antických Olympijských hier.

Podľa Aristotela: "Kto má rýchle či vytrvalé nohy, je bežec. Kto má silu, čo zovrie súpera, je zápasník a kto vie zasiahnuť súpera mocným úderom, je boxer; kto dokáže oboje spojiť, je pankratista. Kto je však vo všetkom majster, súťaží v päťboji."

Pentatlon bol na antických olympijských hrách jednou z najväčšmi cenených disciplín. Právom, kládol najvyššie nároky na všestrannosť pretekára a najviac prispieval k harmonickému rozvoju tela podľa požiadaviek kalokagathie. Navyše mal osobitnú divácku príťažlivosť: sledovalo ho s obľubou športovo najvyspelejšie publikum a ako súťaž na pokračovanie stŕhaval svojou dramatickosťou a častými zvratmi i široké masy. Pozostával z troch "ľahkých" disciplín, t. j. z behu, skoku do diaľky a hodu oštepom, a z dvoch "ťažkých" či "silových", za ktoré sa považovali hod diskom a zápasenie. V akom poradí sa v jednotlivých jeho zložkách súťažilo, nijaký antický autor nezaznamenal; bezpečne vieme len toľko, že poslednou z nich bolo zápasenie.