Kaharlyk (Šynkarenko)
Kaharlyk je román Oleha Šynkarenka, satirická antiutópia zachycujúca život na Ukrajine o sto rokov neskôr. Uskutočnila sa ruská okupácia, kvôli ktorej sa Ukrajina vrátila do stredoveku. Protagonista, ktorého psychické schopnosti boli zneužité k výrobe počítačov ruských vojenských satelitov, sa pokúsi získať stratenú pamäť a svoju manželku. Preto sa vydáva do tajomného mesta Kaharlyk, kde sa v dôsledku nedávnych skúšok jadrových zbraní navždy zastavil čas.
- prvé vydanie (2014): Vydavnyctvo Serhija Panťuka
- druhé vydanie (2015): Vydavnyctvo Ľuta sprava
Kaharlyk | |
---|---|
Kaharlyk | |
| |
Autor | Oleh Šynkarenko |
Pôvodný jazyk | ukrajinčina |
Krajina vydania | Ukrajina |
Nakladateľstvo originálneho vydania | Vydavnyctvo Serhija Panťuka |
Dátum 1. vydania originálu | 2014 |
ISBN 1. vydania originálu | ISBN 978-617-564-025-8 |
História vzniku
Román začal vznikať 12. decembra 2012 na stránkach Facebooku, kde Šynkarenko denne publikoval presne 100 slov – správy z paralelnej reality budúcnosti. Projekt bol od začiatku plánovaný ako mediálny, autor k nemu vytvoril niekoľko hudobných fragmentov v žánri "konkrétnej" hudby, keď použil namiesto hudobných nástrojov zvuky okolitej reality (klepanie práčky, chladničky, batérie, panvice, zvuky mlynčeka na kávu, fragmenty srbských pravoslávnych chorálov) v kombinácii s absurdnými kolážami. 7. mája 2013 autor sa rozhodol dokončiť román v podobe tradičnej papierovej knihy, preto zastavil publikáciu fragmentov na Facebooku. Posledná epizóda má číslo 9300.
Hlavné témy románu
- nemožnosť existencie adekvátnej kópie vedomia kvôli neustálej a nepredvídateľnej zmene originálu
- kritika agresívneho sémantického monopolu - pokus zmocniť sa jedinej verzie zmyslu čohokoľvek hrubou silou
- nedôvera k navrhovanej verzii reality a ako dôsledok - neustále hľadanie alternatív.
- túžba ľudí vystrašených slobodou – a zodpovednosťou, ktorá z nej vyplýva - žiť v priestoru so spomaleným časom, čo si nevyžaduje reakcie na prípadné neočakávané zmeny.
Dej románu
Dej románu sa odohráva v roku 2114, čiže o sto rokov po Euromajdane a ruskom útoku na Ukrajinu. Miestne obyvateľstvo existuje vo stredovekom stave, bez médií, kníh a elektriny. Hlavná postava románu Olexandr Sahajdačnyj získal stratené vedomie v dome na okraji Kyjeva. Nepamätá si takmer nič, okrem toho, že musí nájsť svoju ženu Olenu. Sahajdačnyj dúfa, že sa mu spolu s manželkou vráti aj jeho pamäť.
V tomto dome stretne Birdžira Hansena, cudzinca, ktorý niečo vie o jeho minulosti a radí mu, aby hľadal svoju ženu v malom mestečku Kaharlyk (neďaleko Kyjeva). Okrem toho, Birdžir naznačil Sahajdačnému, že okolitý svet bol umelo zmenený, preto prežitie v ňom je veľmi ťažké.
Na ulici Olexandr stretne obyvateľa Kaharlyku deda Petra, ktorý mu poskytuje prístrešie v svojom dome. Sahajdačnyj sa snaží nájsť v Kaharlyku svoju ženu, ale nachádza len nejaké dôkazy ruskej okupácie v starých novinách. Neskôr dedo Petro umiera. Sahajdačnyj stretáva pri ceste ťažko zraneného ortodoxného fundamentalistu Michaila Kalašnikova. Umierajúci Kalašnikov žiada Olexandra, aby skopíroval jeho vedomie na tajomné zariadenie s názvom "morfón", a radí mu, aby hľadal Olenu v Kyjeve.
Kyjev je teraz prakticky prázdne mesto s asi 2500 obyvateľmi. Sahajdačnyj tam stretáva kňaza otca Andrija, ktorý vyznáva svoju vlastnú verziu kresťanstva, a verí, že Boh sa skrýva na zemi medzi chudobnými a odmieta vládnuť svetu. Olexandr sa spolu s otcom Andrijom vydáva do vojnou zničeného supermarketu, nejaký muž, ktorého volajú "major Hryhorenko", ho zdedil po otcovi. Spolu s dodávkou suchého krmiva sú tam uložené morfóny dávno mŕtvych obyvateľov Kyjeva. Major Hryhorenko spolu s otcom Andrejom sa pokúšajú vypočuť ich, aby zistili, ktorý je teraz rok. Obyvatelia Kyjeva, ktorí sa považujú za starostov mesta, bojujú medzi sebou o titul a majetkové práva na pozostatky supermarketu. Jeden z nich zabije majora Hryhorenka, ale hneď po tom, zomrie aj on, keď ho zasiahne záhadný záblesk spôsobený bizarným stvorením - ruskou vojenskou družicou s jadrovým laserom, ktorá o sebe tvrdí, že jej vedomie bolo násilne odkopírované z vedomia Olexandra Sahajdačného, a teraz ho má sledovať, aby ho zachránila pred nebezpečenstvom. Otec Andrej presvedčí Sahajdačného zostať v Kyjeve, ale ten sa rozhodne pre návrat do Kaharlyku, aby našiel Olenu tam.
Ruská družica je v opozícii voči orgánom v Moskve a vymkla sa spod ich kontroly. Hovorí, že chce zachrániť Olexandra Sahajdačného a prepašovať ho z Ukrajiny do civilizovaného sveta. Za týmto účelom začal zbierať peniaze na crowdfundingové platformy v rámci internetu a za zhromaždené finančné prostriedky si najal pre záchrannú misiu na Ukrajine prevádzkovateľa marťanskej jadrovej elektrárne Birdžira Hansena, ktorý je unavený zo svojej monotónnej práce a postupnej dehumanizácie západnej spoločnosti. Avšak po príchode na Ukrajinu, Hansen odmieta zachraňovať Sahajdačného a namiesto toho sa rozhodne cestovať s ním do Kaharlyku, aby študoval ľudové tradície a výrazové prostriedky, ktoré sa objavili v dôsledku zakrivenia priestoru a výrazného spomalenia času okolo tohto mesta, čo bolo spôsobené skúškami nejakej novej ruskej zbrane. Po odchode z Kyjeva Sahajdačnyj stretáva Hansena v tej istej budove, kde sa stretli na začiatku románu.
Na ceste do Kaharlyku sa Sahajdačnyj a Hansen zoznámia s tunajšími obyvateľmi, ktorých život je stále ovplyvnený časopriestorovou anomáliou. Napríklad obyvatelia Chodosivky sú ovplyvnení vyčerpávajúcim náboženským kultom. Obec Romankiv je celkom ponorená pod zemou, jej obyvatelia tam ušli od ruskej armády, zostali bývať vo veľkých norách, kde vykŕmili stádo obrích krtov. V Obuchove sa ľudia objavujú len príležitostne.
Vedomie inej ruskej družice Jurij Gagarin bolo tiež odkopírované z vedomia Olexandra Sahajdačného, ale tá zostala celkom lojálna voči vláde v Moskve, ktorá ju používa na boj proti homosexualite a ďalším netradičným sexuálnym praktikám. Na ceste medzi Obuchovom a Kaharlykom sa Jurij Gagarin pokúsi zničiť skutočného Olexandra Sahajdačného, ale zakrivenie priestoru vedie k tomu, že sa pomýli a exploduje sám.
Po príchode do Kaharlyku Olexandr stretáva približne 50-ročnú ženu, ktorá tvrdí, že je jeho manželkou Olenou. Sahajdačnyj sa domnieva, že sa jej vek vysvetľuje časopriestorovou anomáliou, v jej oblasti ľudia zostarnú rýchlejšie. Olena hovorí, že tiež hľadá svojho manžela, ale Olexandr sa mu podobá len málo. Avšak žena súhlasí s tým, aby považovala jeho za svojho manžela, pretože si nie je istá kvôli svojej slabej pamäti.
Nakoniec Hansen ponúka Sahajdačnému, aby s ním išiel do zahraničia, ale ten odmieta, pretože chce obnoviť mier na Ukrajine. Mal v pláne napísať román o svojich dobrodružstvách a dať ho prečítať Ukrajincom, aby pochopili abnormalitu sveta, v ktorom žijú. Zrazu si na okraji mesta všimne nápis na stene "Kontraktové námestie 12 Olena". Toto je adresa istého miesta v Kyjeve, Olexandr sa tam vydáva, s nádejou, že tam stretne skutočnú Olenu.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Кагарлик (роман) na ukrajinskej Wikipédii.