Oleh Viktorovyč Šynkarenko

Vyštudoval Záporožskú inžiniersku akadémiu (inžinier automatizácie a prístrojového vybavenia), Klasickú súkromnú univerzitu (prekladateľ z angličtiny) a Medzinárodnú akadémiu novinárstva (Intajour, Hamburg). Pracoval ako inžinier a tiež novinár niekoľkých miestnych novín. Od roku 2008 žije v Kyjeve, kde sa angažuje v oblasti žurnalistiky. Prevádzkuje webovú stránku literárnej súťaže "Koronacija slova"[1]. Od roku 2002 viedol záporožský filmový klub "Schodženňa".[2] Nakrúcal zábery pre internetové médium Telekrytyka (projekt VideoTeKa).[3]

Počas Euromajdanu napísal viacero článkov o udalostiach na Ukrajine pre americké internetové médiá.[4] Písal aj pre projekty Institute for War & Peace Reporting a Future Challenges..

Od roku 2013 pracuje pre rozhlasovú stanicu Hromadske Radio, kde pripravuje programy "Filosofskyj baraban" a "Mechanyka Revolucii."

Prvú poviedku napísal v konci 80. rokov. Školská vášeň pre sci-fi, post-modernizmus a čierny humor ovplyvnila štýl jeho prózy, ktorý nadobudol veľmi groteskný uhol. Publikoval v časopisoch "NAŠ", "ŠO" a "Chreščatyk". V roku 2006 získal literárnu cenu vydavateľstva "Smoloskyp" na [5] zbierku poviedok "Ako úplne zmiznúť"] ("Smoloskyp". Kyjev, 2007). V roku 2009 ukončil svoj prvý román, predbežne s názvom Dobrú chuť!, venovaný mládežníckej subkultúre kanibalov.

Román Kaharlyk (2013) - satirická antiutópia zachycujúca život na Ukrajine o sto rokov neskôr. Po ruskej okupácii sa Ukrajina vrátila do stredoveku. Protagonista, ktorého psychické schopnosti boli zneužité k výrobe počítačov ruských vojenských satelitov, sa pokúsi získať stratenú pamäť a aj svoju manželku. Preto sa vydáva do tajomného mesta Kaharlyk, kde sa v dôsledku nedávnych skúšok jadrových zbraní navždy zastavil čas.