Apologéti (rané kresťanstvo)

Apologéti boli filozoficky vzdelaní obhajcovia kresťanstva proti pohanským predsudkom panovníkov a vzdelancov v prvých storočiach existencie kresťanstva. Vo svojich pamätných spisoch na adresu cisárov a vládnucich sa pokúšali presvedčovať o mravnej prevahe kresťanstva a jeho neškodnosti voči štátu. Jedným z najvýznamnejších apologétov bol Justinus Martýr zvaný kresťan vo filozofickom plášti.[1]

Z apológií vynikajú: ako najvyčerpávajúcejšia a najlepšia Órigenesova Κατὰ Κέλσου (lat. Contra Celsum), najranejšia od Kodratusa a najučenejšia od Eusebiosa z Kaisareie.[2]

Zdroje

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Zväzok 1 : The Emergence of the Catholic Tradition (100 – 600). Chicago; London : University of Chicago Press, 1971. 394 s. ISBN 0-226-65370-6. S. 27-28.

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[Filit-1] FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[Pelikan-2] PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Zväzok 1 : The Emergence of the Catholic Tradition (100 – 600). Chicago; London : University of Chicago Press, 1971. 394 s. ISBN 0-226-65370-6. S. 27-28.