Juraj Haulik

Pochádzal zo slovenskej rodiny, jeho otec Juraj Haulik pracoval ako hospodársky úradník na arcibiskupských majetkoch. Matka sa volala Klára Repkajová. Základné vzdelanie získal v Trnave, tam následne študoval aj na nižšom gymnáziu. V štúdiu pokračoval v Ostrihome a následne vyštudoval filozofiu opäť v Trnave. V roku 1804 vstúpil do ostrihomského seminára. Teológiu študoval vo viedenskom Pázmáneu, ukončil ju v roku 1807. V roku 1811 bol v Trnave vysvätený na kňaza. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Komárne. Z Komárna bol preložený do Budína, kde pôsobil na arcibiskupskom vikariáte ako archivár. V roku 1819 získal na peštianskej univerzite titul doktora teológie. V roku 1820 ho ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay vymenoval za svojho tajomníka. V roku 1825 sa stal ostrihomským kanonikom. V roku 1830 sa stal aj členom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a od roku 1831 bol aj radcom Uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni. V roku 1832 sa stal prepoštom Záhrebskej kapituly a zároveň vranským priorom.

Po smrti záhrebského biskupa Alexandra Alagoviča v roku 1837 sa Haulik stal jeho nástupcom. Vysvätený bol 10. decembra roku 1837 pápežským nunciom vo Viedni. Slávnostné uvedenie do funkcie sa uskutočnilo v záhrebskej katedrále na sviatok Zjavenia Pána v roku 1838. Haulik pri tejto príležitosti predniesol kázeň, ktorá vyšla aj tlačou. V roku 1838 sa stal aj námestníkom chorvátskeho bána Franja Vlašića. V tomto postavení sa zúčastnil na spoločnom uhorsko-chorvátskom sneme v Bratislave v roku 1839. Po smrti bána Vlašića v roku 1840 sa stal zastupujúcim bánom. Zaslúžil sa o to, že sa chorvátčina stala úradným jazykom. V roku 1842 bol odvolaný z postu zastupujúceho bána, vo funkcii ho nahradil Franz (Franjo) Haller.

V revolučných rokoch 1848 a 1849 Haulik odmietal snahu Maďarov získať v Uhorsku politickú dominanciu a pomaďarčiť slovanské národy. Prispel finančne sumou 2000 zlatých na výstroj chorvátskeho revolučného vojska, ktoré viedol bán Josip Jelačić.

V auguste 1850 rakúsky cisár František Jozef I. povýšil záhrebské biskupstvo na arcibiskupstvo, čo schválil dňa 11. 12. 1852 aj pápež Pius IX. Tým sa Juraj Haulik stal prvým záhrebským arcibiskupom. V roku 1856 bol Piom IX. vymenovaný za kardinála.

Bol veľmi dobre jazykovo vybavený – ovládal slovenčinu, maďarčinu, chorvátčinu, nemčinu, latinčinu, francúzštinu a taliančinu. Mal živý záujem o klasickú i modernú literatúru, o dejiny, výtvarné umenie a hudbu. V Chorvátsku zakladal cirkevné i svetské spolky (napr. Hospodársku spoločnosť, chorv. Gospodarsko društvo), ľudové školy a vydavateľské spolky (v roku 1868 Književno društvo sv. Jeronima). Dal tiež postaviť početné kostoly. Založil tiež prvý chorvátsky učiteľský ústav. V roku 1848 založil Katolički list zagrebački, ktorého redaktorom bol Štefan Moyzes. V roku 1840 boli najmä jeho zásluhou položené základy chorvátskeho národného divadla.

V uhorskom katolicizme prvej polovice 19. storočia bol Haulik príslušníkom konzervatívneho prúdu.

Tlačou vyšla jeho dizertácia, príležitostné kázne a prejavy.

V roku 1849 mu bol udelený rad sv. Štefana a veľký Leopoldov kríž.

• HAULIK, Juraj. In: Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990). Zväzok II E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 599 s. S. 296–297.
• DEŽELIĆ, Velimir: Kardinal Haulik – nadbiskup zagrebački : 1788. – 1869. Zagreb 1929

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj Haulik