Juraj Chovan

V roku 1942 sa stal žiakom gymnázia v Ružomberku. Po skončení štvrtej triedy ho prijali do Malého seminára v Levoči, kde začal študovať na tamojšom gymnáziu, a kde absolvoval piatu a šiestu triedu. Po prevzatí moci v štáte Komunistickou stranou bol seminár zatvorený a premenený na internát. Na protest, vtedy už ako septimán, vystúpil z levočského gymnázia s úmyslom pokračovať v Ružomberku. Pre údajné obštrukcie vtedajšieho riaditeľa levočského gymnázia v Ružomberku mohol pokračovať až od januára 1949, kde potom aj v roku 1950 zmaturoval. Po maturite bol prijatý za bohoslovca do Veľkého seminára v Spišskej Kapitule, ale ani tam už nemohol pokračovať v štúdiu, lebo od septembra 1950 bol aj tento seminár zatvorený.

Dva roky potom pracoval ako prevádzkový účtovník v Štátnych lesoch a v októbri 1952 začal študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave filológiu. Po skončení štúdia pracoval najprv ako učiteľ na Strednej textilno-papiernickej škole v Ružomberku, až napokon na dlhý čas zakotvil v Matici slovenskej v Martine. Tu rozvinul svoju vedeckú a publikačnú činnosť.
V roku 1970 dosiahol doktorát z filozofie a v roku 1980 aj vedeckú hodnosť Kandidáta vied (CSc.). Literárnu históriu obohatil o viaceré významné zistenia a osobitne sa zaslúžil o rozvoj literárneho múzejníctva, za čo dostal i najvyššie vyznamenanie rezortu Ministerstva kultúry SR – Zaslúžilý pracovník kultúry a Cenu Andreja Kmeťa. Neprestal sa však zaoberať aj vecami teologickými a katolíckou spisbou. Tri roky pôsobil aj ako šéfredaktor Katolíckych novín a zaslúžil sa o obnovu vydávania časopisu Verbum.

• Pamätnica z osláv dvojstého výročia narodenia Jána Hollého. Matica slovenská, Martin 1985