Julianne Moore
Julianne Moore (rod. Julie Anne Smithová; * 3. december 1960, Fort Bragg, Severná Karolína, Spojené štáty) je americká herečka, ktorá hrala vo filmoch Utečenec (1993), Hriešne noci (1997) , Hodiny (2002) , Divoká krása (2007), Decká sú v pohode (2010), Still Alice (2014), Všetko čo mám (2015) alebo Kingsman: Zlatý kruh (2017). V roku 2015 získala Oscara za stvárnenie profesorky Alice Howland vo filme Still Alice. Na svojom konte má 5 nominácií a jedno víťazstvo na Oscara, 9 nominácií a dve víťazstvá na Zlatý glóbus a 4 nominácie a jedno víťazstvo na cenu BAFTA.
Julianne Moore | |
---|---|
Moore (2014) | |
Narodenie | 3. december 1960 (60 rokov) Fort Bragg, Severná Karolína, Spojené štáty |
Rodné meno | Julie Anne Smith |
Povolanie | herečka, detská spisovateľka |
Roky pôsobenia | 1983 – súčanosť |
Manžel | John Gould Rubin (1986 – 1995) Bart Freundlich (od 2003) |
Deti | 2 |
Životopis
Narodila sa v Severnej Karolíne, v meste Fort Bragg ako Julie Anne Smith. Jej otec Peter Moore Smith, pracoval u americkej armády, neskôr sa stal plukovníkom a vojenským sudcom. Jej mama Anne pôsobila ako psychologička a v roku 1950, spoločne s jej rodičmi emigrovala zo Škótska do Spojených štátov. Julianne má mladšiu sestru Valeriu a mladšieho brata Petera.
V šestnástich rokoch sa jej rodina presťahovala do nemeckého mesta Frankfurt nad Mohanom, kde navštevovala jednu z miestnych škôl. Chcela sa stať doktorkou, s herectvom začala až v školských hrách a pomocou jej učiteľky anglického jazyka, sa rozhodla skúsiť hereckú kariéru. Bola prijatá na Bostonskú univerzitu, ktorú absolvovala v roku 1983.
Kariéra
Po maturite sa odsťahovala do New York City, kde pracovala ako servírka. Na svojej hereckej kariére, pracovala v divadlách a televízii. Jej prvá úloha v televízii bola v epizóde telenovely The Edge of Night z roku 1984. Viac priestoru dostala v seriáli As the World Turns, v ktorom hrala až do roku 1988 a získala za svoju úlohu ocenenie Daytime Emmy Award. Tiež hrala aj v rôznych divadelných hrách, ako napríklad v hre Ophelia a Hamlet, v divadle Guthrie Theater.
V roku 1990 začala spolupracovať s režisérom Andrem Gregorym na workshope divadelnej produkcie Čechova Uncle Vanya. V rovnakom roku, sa objavila vo filme Tales from the Darkside: The Movie. Ďalšiu filmovú úlohu získala v roku 1992 v thrilleri The Hand That Rocks the Cradle, kde si zahrala spoločne s Rebeccou de Mornay. O rok neskôr, si zahrala vo filme The Fugitive, spoločne s Harrisonom Fordom a Tommym Lee Jonesom. Film dostal veľmi pozitívne hodnotenia a pre Julianne to bolo len veľké plus. Medzi jej známe filmy patrí tiež film s Johnny Deppom, Benny a Joon, kde si zahrala jednu z vedľajších postáv.
Vďaka filmu Uncle Vanya, si ju všimol režisér Robert Altman a obsadil ju do jednej z podstatnejších podstáv filmu Short Cuts, ktorý získal obrovský úspech, tiež obdržal cenu za najlepšie obsadenie na Filmovom festivale v Benátkach a Zlatý glóbus. Julianne tiež dostala nomináciu na Independent Spirit Awards.
V roku 1994 hrala vo filme Vanya on 42nd Street, kde za úlohu Yeleny získala cenu Boston Society of Film Critics Award v kategórii najlepšia herečka.
Filmár Robert Altman videl herečku v produkcii Uncle Vanya a zaujal ho jej výkon, rozhodol sa preto obsadiť ju do dramatického filmu Short Cuts. Film zažil obrovský úspech a dostal cenu za najlepšie obsadenie na Filmovom festivale v Benátkach a Zlatý glóbus. Julianne získala nomináciu na cenu Independent Spirit Awards. Nasledoval film Vanya on 42nd Street v roku 1994, kedy za rolu Yeleny získala cenu Boston Society of Film Critics Award v kategórii najlepšia herečka. Vo filme Assasins stvárnila Electru po boku Sylvestera Stallona a Antonia Banderasa.
Jej prvá nominácia na Oscara, prišla s filmom Boogie Nights z roku 1997 a tiež aj nominácie na Zlatý Glóbus a Screen Actors Guild award. V roku 1998 zožala úspech vo filme Big Lebowski a v remake od Alfreda Hitchcocka Psycho, kde hrala spoločne s Anne Heche.
Za úlohu vo filme Ideal Husband, An z roku 1999 získala nomináciu na Zlatý Glóbus v kategórii Najlepšia herečka v muzikáli alebo komédii. Ten istý rok získala aj nomináciu na Oscara v kategórii Najlepšia herečka v dráme za film The End of the Affair.
Na začiatku roka 2001 sa objavila ako agentka FBI Claire Starlingová, (pretože Jodie Foster úlohu po druhý krát odmietla hrať) vo filme Hannibal, ktoré bolo pokračovanie Oscarmi oceneného filmu The Silence of the Lambs, kde hrala po boku Anthonyho Hopkinsa.
V roku 2002 bola nominovaná v dvoch kategóriách Oscara. Nominácie získala za filmy Far from Heaven a Hours. Film Hours získal 9 nominácií na Oscara, vrátane ceny za najlepší film.
V roku 2004 zaznamenal úspech thriller The Forgotten. Od novembra roku 2006 do mája 2007 sa objavovala v Broadwayskej hre The Vertical Hour.
V roku 2007 sa objavila vo filme Next, po boku Nicolasa Cagea a Jessicy Biel. Zahrala si úlohu v milostnom trojuholníku medzi Amandou Seyfried a Liamom Neesonom v erotickej dráme Chloe. Krátko potom sa objavila v dramatickom filme Single Man, po boku Colina Firtha.
Objavila sa v piatich epizódach Emmy ocenenom seriáli Studio 30 Rock. V roku 2010 získala úlohu po boku Annette Benning vo filme The Kids Are All Right, ktorý hovorí príbeh o lesbickom páre, ktorých deti hľadajú svojho otca. Film dostal nomináciu na Oscara v kategórii Najlepší film a Julianne získala svoju šiestu nomináciu na Zlatý Glóbus a druhú nomináciu na cenu BAFTA.
V roku 2011 sa objavila v komediálnom filme Crazy, Stupid Love po boku Steva Carella, Emmy Stone a Ryana Goslinga. Film zarobil vyše 142,8 miliónov dolárov. V roku 2013 získala vedľajšiu úlohu vo filme Don Jon a v októbri 2013 si zahrala rolu Margaret White v hororovom filme Carrie.
Prvý zverejnený film roka 2014 bol thriller NON-STOP, kde hrala po boku Liama Neesona. V máji 2014 bola ocenená cenou za najlepšiu herečku na Filmovom festivale Cannes za rolu vo filme Maps tho the Stars. V roku 2014 tiež získala hlavnú úlohu vo filme Still Alice, kde hrala profesorku s diagnostikovanou Alzheimerovou chorobou. Za skvele predvedený herecký výkon získala Zlatý Glóbus, Screen Actors Guild Award, Critics 'Choice Movie Awards aj vytúženého Oscara. Po boku Ellen Page sa objavila vo filme Freeheld. V roku 2016 začalo natáčanie filmu Wonderstruck, ktorého sa Julianne zúčastnila spoločne s Michelle Williams. V roku 2017 sa objavila Kingsman: The Golden Circle. V roku 2018 potvrdila svoju účasť v dráme Gloria Bell, kde stvárnila hlavnú úlohu. Film hovorí príbeh ženy stredného veku, ktorá hľadá zmysel jej života. Tiež stvárni jednu z hlavných úloh vo filme Bel Canto, t.j. thriller založený na príbehu spisovateľky Ann Patchett, ktorý hovorí o japonskej kríze rukojemníkov. Pre svoju činnosť vo filme, ako operná speváčka sa naučila napodobňovať pohyby profesionálov ktoré uplatnila v niekoľkých scénach. Vo filme My Life on the Road stvárni silnú feministku a na rok 2019 sa objaví s Gary Oldmanom a Amy Adams vo filme The Woman in the Window.
V roku 2019 sa zúčastnila Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch, kde si odniesla ocenenie v kategórií Mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografie.
Osobný život
Jej prvým manželom bol herec a režisér John Gould Rubin s ktorým sa zoznámila v roku 1984 a o dva roky neskôr sa za neho vydala. V roku 1993 požiadali o rozvod a rozvod sa uskutočnil v auguste 1995. V roku 1996 sa Julianne zoznámila s Bartom Freundlichom, s ktorým neskôr potvrdila vzťah. Majú syna Caleba Freundlicha (narodený v decembri 1997) a dcéru Liv Freundlich (narodená v apríli 2002). Vzali sa v auguste 2003 a žijú spoločne v Greenwich Village v New Yorku. Julianne sa snaží si udržať svoju rodinu blízko pri práci a vyberá materiál, ktorý je pre ňu praktický ako pre rodiča.
Tiež podporila Baracka Obamu v prezidentských voľbách v rokoch 2008 a 2012. Je aktivistkou a sedí v rade advokátov pre plánované rodičovstvo. Je tiež bojovníkom za práva homosexuálov a kontrolu zbraní a od roku 2008 je veľvyslankyňou pre záchranu detí.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julianne Moore na anglickej Wikipédii.