Jozef Brhel

Jozef Brhel absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a po jej skončení pracoval ako pedagóg.[2] Verejne angažovať sa začal v polovici 90. rokov 20. storočia. Počas tretej vlády Vladimíra Mečiara sa v rokoch 1994 – 1998 stal štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva.[3] Brhel bol zvolený za poslanca NR SR za Hnutie za demokratické Slovensko vo volebnom období 1998 – 2002 a vo volebnom období 2002 – 2006. Začiatkom roku 2003 bol v skupine 11 poslancov pod vedením Vojtecha Tkáča, ktorí vystúpili z HZDS a založili novú politickú stranu Ľudová únia. 22. decembra 2003 sa z vážnych rodinných dôvodov vzdal poslaneckého mandátu.

V roku 2005 sa jeho meno prvýkrát spájalo so stranou SMER-SD. Vtedajší poslanec za HZDS Jaroslav Jaduš v októbri 2005 tvrdil, že „Pre ľudí ako Ivan Kiňo, Ján Gabriel či Jozef Brhel bol Smer vedľajšou investíciou, ak by sa HZDS po voľbách nedostalo do vlády“.[4] V roku 2006 spomínal Brhela ako jedného z akcionárov Smeru tiež Jaroslav Haščák z finančnej skupiny Penta.[4] Jeden zo zakladateľov strany SMER Bohumil Hanzel tvrdil, že videl notársky overenú kópiu zmluvy medzi Robertom Ficom a skupinou piatich podnikateľov, podľa ktorej im malo patriť prvých 25 miest na kandidátnej listine Smeru v parlamentných voľbách v roku 2006.[4]

Brhel začal podnikať ešte v 90. rokoch a počas rokov svoje pôsobenie rozšíril v rôznych sektoroch vrátane IT, energetiky a obranného priemyslu. Býva považovaný za jedného z najvplyvnejších mecenášov strany SMER-SD. Na verejnosti však nevystupuje, nerád odkrýva aj vlastnícku štruktúru svojich firiem. Podľa zistení reportérov časopisu .týždeň získali Brhelove firmy počas vlád Roberta Fica v rokoch 2006 – 2010 a 2012 – 2015 štátne zákazky za minimálne 271 miliónov eur.[5][4] Medzi firmy s jeho podielom patria energetické spoločnosti RJ Development, Alter Energo, Pow-en, ENE-TEP, Comenerg či IT firmy Sevitech a DWC Slovakia alebo Vupex. RJ Development a Alter-Energo získali od SEPSu zákazky v hodnote desiatok miliónov eur.[4][6] Okolo roku 2018 sa Brhel začal sťahovať zo svojich IT firiem Sevitech a DWC Slovakia v snahe dištancovať sa od spolitizovanej spolupráce so stranou SMER-SD a orientovať sa na zahraničie pre obavy z poklesu výnosov IT firiem na Slovensku. Podiely vo firmách od neho kupovali jeho manažéri, resp. noví investori.[7]

Majetok Brhela a jeho rodiny bol v roku 2019 odhadovaný na 200 miliónov eur.[5] Aktíva jeho spoločností sa v roku 2019 odhadovali asi na 1,4 miliardy eur.[8]

Jozef Brhel žije v Bratislave, v miestnej časti Záhorská Bystrica-Strmé vŕšky v susedstve domu podnikateľa Juraja Širokého.[9]

• Jozef Brhel na webe Národnej rady SR
• Články týkajúce sa Jozefa Brhela na webe denníka SME