Jozef Šašinka
Jozef Šašinka (* 21. marec 1891, Rákoskeresztúr, Maďarsko – † 27. január 1945, Lisková) bol staviteľ a projektant. Založil a viedol stavebnú firmu, ktorá v Poprade a vo Vysokých Tatrách postavila mnohé, dnes už historické objekty.[1]
Jozef Šašinka | |||
projektant, staviteľ, pôsobil pod Vysokými Tatrami | |||
Narodenie | 21. marec 1891 Rákoskeresztúr, Maďarsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 27. január 1945 (53 rokov) Lisková, Slovensko | ||
Bydlisko | Poprad | ||
Národnosť | česká | ||
Profesia | staviteľ | ||
Životopis
Vyučený murár, neskôr študoval v Brne. Oženil sa s Andělou Prágerovou z Nezdenic a mal dve dcéry. Na Slovensko prišiel po vzniku prvej Československej republiky. Bol zamestnancom architekta Milana Harminca, ktorý patril k tzv. „prvej generácii slovenských architektov“.
Ako majiteľ stavebnej firmy sa podieľal na stavbe Sanatória Všeobecného penzijného ústavu (Penzák) v Novom Smokovci[2], liečebného ústavu vo Vyšných Hágoch a v Lučivnej, realizoval úplnú prestavbu skokanského (Jarolímkovho) mostíka na Štrbskom Plese, staval Chatu M. R. Štefánika pod Ďumbierom, budovu Mestského úradu v Poprade, projektoval a staval Chatu pod Rysmi, reštauráciu pri hoteli Hviezdoslav (dnes Kempinsky) na Štrbskom Plese, projektoval a realizoval prístavbu Sanatória Dr. Opatrného v Hornom Smokovci, staval vodovod v katastri Novej Lesnej, staval budovu transformačnej stanice, kotolne a ďalšie prístavby Masarykovej liečebne v Kvetnici, staval zotavovňu Morava v Tatranskej Lomnici, kasárne v Kežmarku a v Poprade, podieľal sa na rekonštrukcii Vagónky v Poprade v roku 1940. V roku 1943 dokončil stavbu hvezdárne na Skalnatom Plese, dnes je tam pracovisko Astronomického ústavu SAV. Budova je postavená tak kvalitne, že dodnes nepotrebuje väčšiu opravu. V roku 1943 dokončil stavbu Zamkovského chaty a realizoval mnohé iné stavby.
Jozef Šašinka podporoval mnohé charitatívne podujatia, športové a turistické akcie, bol tajomníkom Odboru Klubu československých turistov, predsedom Hokejového klubu Tatry, Atletického klubu v Poprade. Počas druhej svetovej vojny finančne podporoval partizánov, zachránil život českým utečencom. V januári 1945 ho zatkla nemecká tajná polícia (Gestapo) a odviezla do väznice v Ružomberku. Dňa 27. januára 1945 v lese pri obci Lisková bol popravený.[1][3]
Referencie
- Kolárová Zuzana a kol.: Biografický slovník mesta Poprad, Vydal Mestský úrad v Poprade, 2004, ISBN 80-969037-6-4
- Bohuš Ivan: Szontaghovci a Vysoké Tatry, Slza Poprad, 1994, ISBN 80-88680-04-2
- Kolektív autorov: Česká stopa v Tatrách, vydali Podtatranské noviny, 2015