José Martí

José Julián Martí y Pérez (* 28. január 1853, Havana, Kuba – † 19. máj 1895, Dos Ríos, Kuba) bol kubánsky revolucionár, básnik a novinár. Medzi ľuďmi sa stal symbolom slobody a kubánskej nezávislosti. Ovplyvnil vznik kubánskej revolúcie iniciovanou o niekoľko desaťročí neskôr Fidelom Castrom a Che Guevarom.[1][2]

José Martí
kubánsky revolucionár, básnik a novinár
Rod. menoJosé Julián Martí y Pérez
Narodenie28. január 1853
Havana, Kuba
Úmrtie19. máj 1895 (42 rokov)
Dos Ríos, Kuba
Národnosťkubánska
Známy vďakakubánskej vojne za nezávislosť
Alma materUniversity of Zaragoza
Profesiabásnik, novinár
ManželkaCarmen Zayas Bazán
DetiJosé Francisco Martí
Podpis
Odkazy
Webstránkajosemarti.cu
Projekt
Guttenberg
José Martí
(plné texty diel autora)
Commons José Martí
Biografický portál

Životopis

Martí sa narodil 28. januára 1853. Prvé vzdelanie získal v rodnej Havane. Vo vzdelávaní ho podporovali najmä krstní rodičia, vďaka ktorým sa dostal na strednú školu pre chlapcov, a miestny učiteľ, ktorý v ňom vzbudil jeho vášeň pre poéziu.[3] Ako 15-ročný vydal svoje prvé básne a o rok nato založil noviny La Patria Libre (Slobodná vlasť). Počas desaťročnej vojny sympatizoval s bojovníkmi za nezávislosť, za čo bol odsúdený na 6 mesiacov nútených prác a v roku 1871 deportovaný do Španielska. V Španielsku pokračoval na univerzitách v Madride a Zaragoze, kde v roku 1874 získal diplomy z občianskeho práva, filozofie a literatúry. Popri štúdiu si privyrábal ako súkromný učiteľ.[3]

Krátky čas pôsobil aj vo Francúzsku a Anglicku, odkiaľ v roku 1875 odišiel do Mexika. Práve tam sa stretol s Carmen Zayas Bazánovou, svojou budúcou ženou.[4] Zúčastnil sa tiež diskusného fóra organizovaného združením Liceo Hidalgo a popri reformačných nápadoch Benita Juáreza prezentoval aj on niektoré zo svojich myšlienok, ktoré neskôr rozšíril. V roku 1876 sa presunul do Guatemaly, kde začal pracovať ako učiteľ literatúry na Central Teacher Training College. Do rodnej Havany sa vrátil o dva roky nato. Najprv pokračoval v práci učiteľa, neskôr sa zamestnal v právnickej firme. V novembri 1878 sa mu narodil jeho jediný syn, José Francisco.[4] Kvôli jeho politickej aktivite bol opätovne zatknutý a deportovaný do Španielska. V roku 1880 odcestoval do New Yorku a nasledujúci rok do Venezuely. Tam vyučoval francúzštinu a literatúru na Colegio de Santa María. Popisovali ho ako človeka, ktorý vedel zaujať svojho poslucháča.[3] Založil tiež časopis Revista Venezolana, ktorému stihli vyjsť len dve čísla predtým, než bol diktátorom Antoniom Guzmánom Blancom vyhnaný späť do New Yorku za jeho prehnané politické zmýšľanie o slobode.[3] [5]

Práve v New Yorku strávil väčšinu svojho života. Začal tu aktívne pracovať na nezávislosti Kuby písaním esejí a článkov do novín a vydávaním básní. V Latinskej Amerike sa stal známym skrze svoj vlastný stĺpec v novinách La Nación (Národ), ktoré vychádzali v Buenos Aires, a Opinión Nacional (Názor národa) z Caracasu. Pre deti vydával zábavno-náučný časopis La edad de oro (Zlatý vek). Bol tiež v kontakte s Máximom Gómezom a Antoniom Maceom - vedúcimi vojsk počas desaťročnej vojny.[4]

V 1892 bol jedným zo zakladajúcich členov Partido Revolucionario Cubano (Kubánska revolučná strana) a jej prvým zástupcom (špa. delegado). V tom čase začal s plánovaním vojny za nezávislosť. Trval na tom, aby vojna bola krátka (chcel sa vyhnúť prípadnej intervencii zo strany USA) a vedená republikánskym duchom (a teda zabrániť vojenskej diktatúre).[6] 31. januára 1895 vyplával s ďalšími krajanmi z New Yorku. V marci, počas zastávky v Dominikánskej republike, sformuloval známy dokument Manifiesto de Montecristi. Celá akcia začala 11. apríla 1895. Martí zomrel v boji pri Dos Ríos o mesiac neskôr a to 19. mája.

Referencie

Bibliografia

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému José Martí
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.