José López Portillo

Vyštudoval právo na Národnej autonómnej univerzite v Mexiku. Potom na svojej alma mater učil politickú teóriu a verejnú správu. Vydal niekoľko kníh o politickej filozofii a napísal aj dve knihy beletristické: Quetzalcoatl a Don Q.

V roku 1959 vstúpil do Inštitucionálnej revolučnej strany, kľúčovej politickej sily mexického politického systému.[1] Postupne stúpal mocenskou hierarchiou, aby sa v 70. rokoch plne vrhol na politiku. Najprv pracoval v prezidentských kanceláriách Gustava Díaza Ordaza a Luisa Echeverria a neskôr, roku 1973 bol ním menovaný ministrom financií. Držal tento post do roku 1975. Podarilo sa mu obmedziť daňové úniky a znížiť verejné výdavky. V roku 1976 vyhral v prezidentských voľbách (bez protikandidáta), ako kandidát Inštitucionálnej revolučnej strany. Roku 1978 obnovil po 38 rokoch diplomatické vzťahy so Španielskom - za zlepšenie vzťahov medzi španielskojazyčnými krajinami tiež roku 1981 získal Cenu Astúrskej kňažnej.[2] Podporil sandinovské hnutia v Nikaragui. Oponoval politike Ronalda Reagana. Vykonal reformu, ktorá rozšírila počet členov parlamentu na 400, pričom 100 muselo patriť opozícii. Tým oslabil hegemóniu Inštitucionálnej revolučnej strany, ktorá v Mexiku vládla nepretržite od roku 1929 (do roku 2000).[3]

Začiatok jeho vlády sprevádzalo - napriek dramaticky vysokej inflácii - ekonomické nadšenie, ktoré vyplývalo z objavu ropy v štátoch Veracruz a Tabasco. Mexiko sa v krátkej dobe stalo štvrtým najväčším ťažiarom ropy na svete.[4] Napriek obrovským ziskom však rýchlo rástol vládny dlh. Po prudkom znížení cien ropy roku 1981, vypukla v Mexiku obrovská dlhová kríza, ktorá sa preliala aj do zahraničia. Mexiko sa stalo druhým najväčším dlžníkom na svete.[1] López reagoval tým, že znárodnil banky, zaviedol kontrolu devíz a o 40 percent devalvoval mexickú menu peso, hoci verejnosti tvrdil, že bude menu obhajovať „zúrivo ako pes“ a úspory občanov nie sú v ohrození. Stal sa potom objektom veľkej nenávisti verejnosti a po konci svojho mandátu roku 1982 radšej odišiel z krajiny. Jeho nástupca, Miguel de la Madrid, zahájil proti nemu ťaženie - López sa totiž stal symbolom korupcie a rozkrádania, americký novinár Jack Anderson publikoval informácie tajných služieb, podľa ktorých López spreneveril viac ako miliardu dolárov, navyše preslávil sa aj svojim protekcionizmom, ministerský post pridelil aj svojej manželke, vysoké vládne funkcie získali aj iní členovia jeho rodiny.

1. Jose Lopez Portillo. The Daily Telegraph, 2004-02-19. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 0307-1235.
2. El presidente de México obtiene por unanimidad, el Premio Príncipe de Asturias a la cooperación iberoamericana. El País, 1981-07-16. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1134-6582.
3. José López Portillo | president of Mexico. Encyclopedia Britannica. Dostupné online [cit. 2019-10-13].
4. GUNSON, Phil. Obituary: José López Portillo. The Guardian, 2004-02-20. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 0261-3077.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému José López Portillo

Politický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku José López Portillo na českej Wikipédii.