Johann Baptist Cysat

Cysat sa narodil ako jedno zo 14 detí mestského úradníka švajčiarskeho mesta Luzern Renwarda Cysata. Jeho otec bol v roku 1574 jedným zo zakladateľov miestneho jezuitského kolégia, ktoré aktívne podporoval v ďalšej činnosti.[2][1] V roku 1604 vstúpil mladý Cysat do rádu jezuitov. Jezuitom sa stal aj jeho starší brat Gašpar. V rokoch 1610 – 1613 študoval v Ingolstadte rétoriku a filozofiu a v rokoch 1613 – 1617 aj teológiu. V roku 1611 začal študovať paralelne matematiku a astronómiu u Christopha Scheinera. Napokon sa stal jeho asistentom a v roku 1618 bol vymenovaný za profesora matematiky.[2] Na tomto poste zotrval päť rokov. Počas štúdií neúspešne žiadal o vyslanie na misiu do Číny. V období 1623 – 1627 bol rektorom jezuitského kolégia v Luzerne.[3] Jezuitský rád ho v marci 1627 vyslal do Španielska vyučovať matematiku. V roku 1629 odišiel do Viedne ako poradca španielskeho vyslanca.[1] Z Viedne odišiel do Ambergu, kde v rokoch 1630 – 1632 viedol stavbu kostola. Jeho ďalším pôsobiskom bol Innsbruck, kde pôsobil ako architekt pri rozširovaní univerzitného kostola. V rokoch 1632 – 1637 bol rektorom tamojšieho jezuitského kolégia.[1]. V Innsbrucku sa venoval aj astronomickým pozorovaniam. V rokoch 1646 – 1650 sa podieľal na obnovení zničeného jezuitského kolégia (Collegium Willibaldinum) v Eichstätte a stal sa aj jeho rektorom. Na sklonku života sa opäť stal rektorom univerzity v rodnom meste Luzern.[3] Tam vyučoval až do svojej smrti Sväté písmo a kontroverzistiku.[1]

6. marca 1611 spozoroval Cysat spolu s Christophom Scheinerom prvýkrát slnečné škvrny a neskôr obhajoval Scheinerove prvenstvo ich objavu v spore s Galileom Galileim. Pravdepodobne bol prvým Švajčiarom, ktorý si zostrojil vlastné ďalekohľady.[3] Svoje pozorovania kométy C/1618 W1 z rokov 1618 – 1619 publikoval v 80-stranovom diele Mathemata astronomica de loco, motu, magnitudine, et causis cometae qui sub finem anni 1618 et initium anni 1619 in coelo fulsit vydanom v Ingolstadte v roku 1619. Polohy kométy premeriaval dreveným sextantom s polomerom 6 stôp. Meral aj rozmery jej hlavy a chvosta. Pomocou ďalekohľadu študoval jej celkový výzor, ktorý porovnával s hmlovinovitými objektami v meči Orióna, Rakovi a Strelcovi. 8. decembra 1618 sa mu podarilo ďalekohľadom rozlíšiť v jadre kométy drobné hviezdičky. Neskôr tento objav spochybnil Robert Hooke. Cysat meral paralaxu kométy, pomocou ktorej sa snažil zistiť vzdialenosť a polohu kométy v priestore. Z pozorovaní mu vyplynuli dva závery: buď sa kométa pohybuje po zakrivenej dráhe nachádzajúcej sa medzi Venušou a Marsom (v geocentrickej sústave), alebo je jej dráha rovná.[2]
Ako jezuita bol Cysat zástancom Braheho geoheliocentrického modelu vesmíru. V roku 1620 pozoroval zatmenie Mesiaca, o ktorom sa zmieňuje v liste Johannovi Keplerovi. Patrí medzi prvých pozorovateľov, ktorí sledovali prechod Merkúra popred slnečný disk 7. novembra 1631.[3] K niektorým detailom jeho pozorovaní kométy a prechodu Merkúra sa kriticky vyjadril v roku 1651 jezuitský taliansky astronóm Giovanni Battista Riccioli.[2] Ten istý astronóm po ňom v rovnakom roku pomenoval menom Cysatus jeden z kráterov na Mesiaci a menom Monticuli Cysati vrchy na južnom póle Mesiaca. Cysat pozoroval aj najväčší Saturnov mesiac Titan ešte pred ohlásením objavu (v roku 1656) Christiaanom Huygensom.[1]

• Johann Baptist Cysat na gso.gbv.de

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Johann Baptist Cysat na nemeckej Wikipédii.