Janovská konferencia

Janovská konferencia bola konferencia o hospodárstve povojnovej Európy. Rokovania prebiehali na jar v roku 1922 v talianskom meste Janov. Konferencie sa zúčastnilo 22 európskych štátov. Prvýkrát od skončenia vojny boli na rokovanie prizvané aj Nemecko a Rusko, dovtedy svetová diplomacia nepovažovala za vhodnú a potrebnú ich účasť na rokovaniach o problémoch Európy.

Janovská konferencia

Ciele

Janovská konferencia mala riešiť dva problémy:

  1. Oneskorenie Nemecka so splácaním reparácií
  2. Problémy Sovietskeho zväzu so splácaním cárskych dlhov

Výsledky konferencie

Konferencia bola neúspešná, nakoľko nevyriešila problémy, ktoré si stanovila za ciele. Na prekvapenie, dohodu uzavrelo Nemecko a Rusko. Dohoda býva označovaná ako Rapallská zmluva.

Rapallská zmluva

Rapallská zmluva bola separátna dohoda medzi Nemeckom a Ruskom, podpísaná 16. apríla 1922 v prímorskom letovisku Rapall. Táto zmluva bola vlastne predchodcom zmluvy známej ako pakt Ribbentrop-Molotov. Nemecko a Sovietsky zväz sa dohodli na tom, že si navzájom nemusia splatiť dlhy. Vo vojenskej oblasti Nemecku zmluva z Rapalla (jej tajný dodatok) umožňovala obchádzať Versaillskú zmluvu. Nemci tak mohli v ZSSR cvičiť svoje letectvo na základni v Lipcku. Oba štáty mali dokonca spoločné vojenské zariadenia. Tankovú školu v Kazani. Cvičisko pre súčinnosť delostreleckých a leteckých síl vo Voroneži. Taktiež malo Nemecko k dispozícií ponorkovú základňu v zálive Zapadnaja Lica. Rusko získalo od Nemecka moderné technológie a projekty ťažkých zbraní.[1]

Referencie
  1. Majer, M. Rapallská zmluva [online]. Bratislava : sme.sk, 17.04.2002, [cit. 2017-05-09]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.