Janka Guzová

Narodila sa v rodine chudobného baníka a vzdelanie získavala v Levoči a v Spišskej Novej Vsi. Po maturite pracovala ako učiteľka na umeleckých školách v Kluknave, Drienove, Krásnej nad Hornádom a v Košiciach.

V tomto období začala zbierať ľudové piesne. Neskôr, už ako pracovníčka rozhlasu, pokračovala v tejto aktivite a zozbierala tak viac ako 900 ľudových piesní charakteristických pre kultúru Spiša, Šariša a Zemplína.

Prvé známe verejné vystúpenie tejto speváčky bolo v roku 1942, kedy spievala naživo pre vysielanie prešovského rozhlasu. V živých vystúpeniach pokračovala do roku 1948. V roku 1949 začala pracovať v bratislavskom rozhlase ako redaktorka a speváčka.[1] V 50. rokoch mala zakázané verejne vystupovať a 150 piesní v jej podaní bolo zmazaných. Zákaz trval do roku 1962, kedy začala opäť účinkovať. V roku 1969 spolu s dcérou a manželom, bývalým dekanom Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, emigrovala do Spojených štátov, kde strávila posledných 24 rokov svojho života a získala americké občianstvo. Posledné roky života prežila na invalidnom vozíku.

Zomrela 20. februára 1993 v New Yorku. Pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.[2]

• zozbierala viac ako 900 ľudových piesní
• asi 150 z nich vydala v spevníkoch : „Spevy nášho ľudu“ a „Janka Guzová spieva“
• odspievala viac ako 1600 koncertov
• V roku 1997 jej vyšla kniha vlastných spomienok - J. Guzová: Piesňou otvárala srdcia, Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1997. ISBN 80-7090-425-9 ISBN 978-80-7090-425-1

• 1986 – Cena slovenského srdca, Za úsmevy a lásku, ktoré rozdávala po dlhé roky, udelená Kanadskou Slovenskou Ligou
• Na počesť speváčky sa na Slovensku koná súťaž mladých interpretov ľudovej piesne O cenu Janky Guzovej a v jej rodných Žakarovciach folklórny festival Dni Janky Guzovej.[3]