Július Szalavský

• otec František Szalavský
• matka Vilhelmina rod. Kubicová

Študoval v Trnave a na Právnickej akadémii v Bratislave a na právnickej fakulte univerzity v Budapešti. V rokoch 1872 – 1884 bol advokátom v Nitre. Súčasne vyvíjal aj verejnú činnosť, najmä v župnej správe.

Stal sa najprv nitrianskym podžupanom, potom nitrianskym županom, neskôr trenčianskym a súčasne aj bratislavským županom. Bol zakladajúcim členom výboru Hornouhorského všeobecnovzdelávacieho spolku (Felvidéki magyar kozmuvelodési egyesulet – FEMKY), ktorého cieľom bolo zabezpečovanie výchovy slovenského ľudu v duchu maďarskej národnej a štátnej idey pre Trenčiansku župu.

Od roku 1896 bol jeho predsedom. Počas I. svetovej vojny v rokoch 1914 – 1916 vykonával funkciu vládneho komisára v Bratislavskej župe, do ktorej patrilo organizovanie výkupu obilia pre občianske a vojenské účely, tzv. občianskej stráže a nemocničnej služby, pri liečení ranených vojakov. Bol aj poslancom uhorského parlamentu, členom hornej snemovne.

Pričinil sa o založenie Muzeálnej spoločnosti župy Trenčianskej v roku 1911 a stal sa jej prvým predsedom. Keď 18. decembra 1912 vznikol v Trenčíne Župný spolok uhorského kráľovského Červeného kríža, stal sa jeho predsedom. Po vzniku Československej republiky sa vzdal funkcie predsedu v Červenom kríži, finančný zostatok spolku odovzdal do úschovy mesta Trenčína s tým, aby boli peniaze použité na podporu vojnových invalidov, vdov a sirôt.

Zaslúžil sa o založenie cukrovaru v Trenčianskej Teplej. Na dôchodku žil v Malých Žabokrekoch v kaštieli kde dnes sídli školská jedáleň. Pochovaný je v Adamovských Kochanovciach.

• Michal Slávik: Slovenskí národovci do 30. októbra 1911

• Záznam o narodení a krste v matrike farnosť Hlohovec; pokrstený ako Julius Rudolf Szalauszky