Ján Viliam Friso

Jeho otcom bol Henrich Kazimír II. Nasavsko-dietzský a matkou Henrietta Amália Anhaltsko-desavská. Keď v roku 1702 zomrel po nehode Viliam III. Oranžský bez dediča, zdedil po ňom Friso titul kniežaťa oranžského. Nároky na Oranžsko však vzniesli po smrti Viliama III. tiež prvý pruský kráľ Fridrich I. a knieža Viliam Hyacint nasavsko-siegenský. Až utrechtský mier z roku 1713 rozhodol, že Oranžské kniežatstvo pripadne Francúzsku a Prusku a Ján Viliam dostane formálny titul kniežaťa oranžského.

V apríli 1709 sa oženil s Máriou Lujzou Hesensko-kasselskou. V októbri 1710 sa páru narodila dcéra Amália.

V čase vojny o španielske dedičstvo (1701 – 1714) Friso slúžil ako armádny generál. Bitka pri Malplaquete v roku 1709 stála životy mnohých holandských žoldnierov, lebo Friso sa jej zúčastnil s vodcom spojencov, britským vojvodom Johnom Churchillom.

Pri návrate z boja sa dvadsaťtriročný princ utopil 14. júna 1711 v rieke neďaleko Moerdijku. Krátko po jeho tragickej smrti sa narodil jeho syn - pohrobok Viliam (* 1711 – † 1751), prvý dedičný miestodržiteľ Republiky zjednotených provincií.

Aj keď mali s manželku iba dve deti - dcéru Amáliu a syna Viliama - sú od konca druhej svetovej vojny poslednými spoločnými predkami všetkých európskych vládnucich panovníkov.

• Amália (* 23. október 1710 – † 18. september 1777) ∞ 1727 princ Fridrich Bádensko-durlašský (* 1703 – † 1732)
• Viliam IV. (* 1. september 1711 – † 22. október 1751) ∞ 1734 britská princezná Anna Hannoverská (* 1709 – † 1759)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Viliam Friso

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Vilém Friso na českej Wikipédii.