Ján Valent

Narodil sa v roku 1941 v Selenči, v rodine roľníka Jána a Anny roď. Molnárovej.[1] Základnú školu zakončil v rodnej Selenči a v roku 1960 maturoval na Gymnáziu v Báčskom Petrovci. Teologické štúdium začal vo Viedni a pokračoval na teologickej fakulte Univerzity v Erlangene, ktorú skončil 13. februára 1966.

Do stavu manželského vstúpil s Katarínou rod. Pavlíniovou 25. februára 1966. Ich manželstvo zostalo bezdetné.

Najprv pôsobil ako kaplán v Báčskom Petrovci. Biskupom Jurajom Struhárikom bol dňa 1. mája 1966 v Boľovciach ordinovaný za farára. Najprv pôsobil ako farár administrátor a neskôr bol inštalovaný aj za riadneho zborového farára.

V roku 1973 sa stal seniorom pre Sriemsky seniorát Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii. Začiatkom roku 1984 prešiel za zborového farára do Kysáča.

V roku 1991 sa stal predsedom Kňazskej konferencie SEAVC.

V roku 1996 na Synode v Starej Pazove bol zvolený za biskupa SEAVC. Do úradu biskupa bol inštalovaný Doc.ThDr. Júliusom Filom v Kysáči 31. októbra 1996.[2] Biskupský úrad zastával do roku 2002 a potom bol farárom administrátorom v Lugu.

Po odchode do dôchodku sa vrátil do rodnej Selenči. Venoval sa teológii a pedagogike. Získal niekoľko doktorátov.

Prispieval do cirkevných časopisov a Ročenky, inicioval vydávanie časopisu Úsvit v Kysáči, knižne vydal zbierku rozprávok Obrázky zo života (1978), zbierky religióznych básní Spev mojej duše (1979), Pod krížom Kristovým (1991), Rozhovory s Bohom (1995), Každý deň s Pánom (1999), zbierku náboženských úvah Tvoje slovo je sviecou mojim nohám (1996) a monografiu Príchod Slovákov na Dolnú zem (2007).[3] Jeho zhudobnená báseň „Pánu Bohu ja smiem veriť“ sa nachádza zaradená ako číslo 70 vo funebráli Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku.[4]

Ján Valent zomrel 10. októbra 2008 v Selenči. Pochovaný je v Selenči.