Ján Komorovský

Svoju akademickú dráhu Ján Komorovský začal štúdium rusistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1945.[2] V roku 1954 nastúpil ako odborný asistent na tamojšiu Katedru rusistiky. Svoje záujmy „profiloval aj smerom k širšiemu slovanskému a slovenskému folklóru“.[2] V roku 1955 sa zúčastnil s pracovníkmi Národopisného ústavu SAV svojho prvého terénneho výskumu v rámci výskumu družstevnej dediny na Horehroní.[1] Aj z týchto poznatkov vyšlo Komorovského prvé knižné dielo: Kráľ Matej Korvín v ľudovej prozaickej slovesnosti (1957). V diele použil „historicko-porovnávaciu metódu A. N. Veselovského“, ktorá bola odmietaná marxistami.[2] Už o dva roky však musel z katedry odísť. Dôvodom bolo podľa Komorovského aj zrušenie bratislavskej Vysokej školy pedagogickej a potreba presunúť politické kádre na nové miesta.[1]

Uplatnenie našiel na krátko ako redaktor vo Vydavateľstve poľnohospodárskej literatúry, neskôr sa zamestnal vo vtedajších Závodoch K. J. Vorošilova v Dubnici nad Váhom (neskôr Závody ťažkého strojárstva). Tam pracoval ako zástupca vynálezcov pri patentovom konaní. Pri pracovných povinnostiach v Prahe navštevoval knižnicu Clementina, Poľské kultúrne stredisko a rôzne antikvariáty z ktorých si donášal relignionistické knihy.[1] Religionistika nebola v tom čase uznávaná ako veda.[1] Za svoju prvú religionistickú publikáciu považuje Komorovský svoj príspevok do publikácie Světové mytologie v roku 1971. Do nej napísal štúdiu Mytológia ako náboženstvo a folklór, ktorá bola založená na jeho koncepcii náboženstva.[1] V tom čase mohol už po uvolnení situácie opäť pracovať na Filozofickej fakulte. V roku 1969 bol znovuprijatý ako samostatný vedecký pracovník do Kabinetu etnológie. Tam sa venoval slovanským témam, ktoré sa však prekrývali aj s religionistickými: slovanská svatba, duchovná kultúra Slovanov a iné. V roku 1975 bol pri normalizačných čistkách z fakulty znova vylúčený.[1] Vrátiť sa mohol až po zmene režimu po roku 1989.

Po vylúčení pracoval v Ústave mechanizácie odevnej výroby v Trenčíne, jeho práca Tradičná svadba u Slovanov predsa len vyšla. Podľa Komorovského „vtedajší dekan FF UK trval na tom, že práce na vydaní Tradičnej svadby u Slovanov treba zastaviť, ale, našťastie, prorektor pre edičnú činnosť prof. Brožík knihu pred útokmi statočne ubránil“.[1] Komorovskému postupne vyšli ďalšie knihy mytologického zamerania Amazonky (1983) Prometeus. Mytologické paralely (1986) a Únoscovia ohňa (1986).[1]

Zmena režimu priniesla aj zmeny vo vede a vzdelávaní. Komorovský sa mohol vrátiť do akademického prostredia, v roku 1990 začal viesť religionistické kurzy na Filozofickej fakulte. V roku 1992 tam zakladá religionistiku ako samostatný odbor vo všetkých úrovniach vysokoškolského štúdia.[3] Vtedy vzniklo na FiF UK Oddelenie religionistiky ako súčasť Katedry etnológie. Po odchode zakladateľa na dôchodok, Komorovského žiak Milan Kováč zavŕšil snahy o osamostatnenie katedry v roku 2003.[3]

Po revolúcii mohla v roku 1990 vzniknúť aj Společnost pro štúdium náboženství, ktorú viedol profesor Jan Heller. Slovenských religionistov zastupoval Komorovský. V roku 1992 vzhľadom na blížiace sa delenie štátu bola rozdelená aj táto spoločnosť a v Bratislave vznikla Slovenská spoločnosť pre štúdium náboženstiev. Prvým predsedom sa stal Ján Komorovský.[4] Ján Komorovský bol 13. decembra 2010 valným zhromaždením opäť zvolený za predsedu Slovenskej spoločnosti pre štúdium náboženstiev a v tejto funkcii zotrval až do svojej smrti.[5]

• Kráľ Matej Korvín (1957)
• Mytologie jako náboženství a folklór (1973)
• Slované (1973)
• Vedecký odkaz Alexandra Nikolajeviča Veselovského (1992)
• Na cestách za posvätnom (1999)
• Boží štát v pralesoch a savanách Paraguaja (2007)
• Vladimír Sergejevič Solovjov a ruská náboženská filozofia, editor (2011)

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.