Ján Kňazovický

Narodil sa v Ľubietovej (okres Banská Bystrica), kde absolvoval stredoškolské štúdiá. Už v tomto období bol mimoriadne nadaným študentom. Lekársku školu študoval v Kluži (Sedmohradsko), kde pracoval počas 1. svetovej vojny vo vojenskom lazarete a po promócii roku 1916 odišiel do Košíc. S praxou chirurga začínal na Ústave vojnových invalidov v Košiciach, kde si pod vplyvom svetoznámeho profesora Lichtenberga osvojil a zdokonalil základy chirurgie a medicínske myslenie.

Počas vyhlásenia Česko-Slovenska, Maďarskej republiky rád a potom Slovenskej republiky rád pracoval ako lekár v radoch Červenej armády. Pri bojoch na Tise bol postrelený a po úspešnej operácii v Budapešti sa mohol vrátiť k práci lekárov župnej nemocnici v Székesfehérváre, neskoršie pracoval v Budapešti ako asistent na II. chirurgickej klinike. Do Česko-Slovenska sa vrátil až v roku 1922 po vyhlásení amnestie.

Nastúpil pracovať na chirurgickú kliniku Štátnej nemocnice v Bratislave k profesorovi Kostlivému. Od roku 1930 pôsobil ako prednosta chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Košiciach, ktoré bolo v tom čase s počtom 240 postelí najväčším chirurgickým oddelením na Slovensku. V roku 1938 sa stal riaditeľom Štátnej nemocnice v Košiciach, ktorú opustil po okupácii Košíc a prijal post prednostu chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Martine. Po vojne sa vrátil znovu do Košíc, kde už zotrval natrvalo.

Profesor Ján Kňazovický aktívne operoval do svojich osemdesiatich piatich rokov a aj neskôr ešte viedol niekoľko operácií a denne chodieval do Fakultnej nemocnice na Rastislavovej ulici, s ktorou bol jeho život úzko spätý. Prísne dbal na to, aby bol pacient na prvom mieste a chorých nielen liečil, ale s nimi i rád ako lekár a človek hovoril. Vynikal nielen pracovnou ale aj životnou vitalitou, bol veľkým milovníkom prírody a i vo vysokom veku sa rád prechádzal po lese a tiež lyžoval - dokonca aj ako 93-ročný. V tomto veku tragicky zahynul. Zvyšujúci vek sa podpísal aj pod zhoršenie sluchu. Pri cúvaní si šofér nákladného auta v areáli nemocnice na Rastislavovej ulici nevšimol chodca a prof. Kňazovický skončil pod jeho kolesami.

Priekopník krvnej transfuziológie, v roku 1923 uskutočnil prvú transfúziu na Slovensku.

Zaslúžil sa o rozvoj chirurgie, zdravotníctva a výchovu lekárov na Slovensku.

V roku 1930 uskutočnil prvú sutúru srdca na Slovensku.

V roku 1937 uskutočnil prvú perikardektómiu na Slovensku.

Zakladateľ a 1929-38 prvý riaditeľ strednej zdravotnej školy na Slovensku.

Popri práci lekára sa venoval aj vedeckej práci a v roku 1933 bol na habilitovaný na docenta. Bol prvým dekanom novozaloženej lekárskej fakulty v Košiciach.

1948-52 prednosta urologickej kliniky, 1946-66 prednosta chirurgickej kliniky a súčasne 1948-53 prvý dekan Lekárskej fakulty univerzity v Košiciach.

• Obdržal Medailu J.E. Purkyňu.

• KŇAZOVICKÝ, Ján. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. 384 s. ISBN 80-7090-537-9. S. 167.
• So skalpelom a bez neho. Rudolf Schuster, Ján Štiavnický NVK INTERNATIONAL 1994
• Profesor Ján Kňazovický. Rudolf Schuster, Press Print Košice 2009
• Momenty z dejín Slovenskej chirurgie. Peter Kothaj, PatriaI 1999, ISBN 80-85674-05-X

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.