Ióannes Italos

	Ióannes Italos
	byzantský filozof, humanista a novoplatonik
Iné mená	Ján Italos
Štát pôsob.	Byzantská ríša
Narodenie	1025; južná Itália, Kalábria
Úmrtie	po 1082
Zamestnanie	hypatos tón filosofón
Alma mater	Konštantínopolská univerzita
	Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Ióannes Italos (iné prepisy: Ióannés Italos[1], Ioannes Italos, iné mená: Ján Italos[2], Johannes Italos[1]; starogr. Ἰωάννης ὁ Ἰταλός – Ióannes o Italos; * 1025, južná Itália, Kalábria – † po 1082)[1] bol byzantský filozof, humanista a novoplatonik. Svojím dielom nepriamo ovplyvnil taliansky humanizmus 14. a 15. storočia.

Italos sa narodil v južnej Itálii, v ranom živote však dlhšie žil na Sicílii, odkiaľ neskôr odišiel do Lombardie. V roku 1049 prišiel do Konštantínopola, kde začal študovať na univerzite u Michaela Psella. Obzvlášť vynikal v dialektike a rád viedol učené dišputy, pričom často polemizoval so Psellom. Po odchode svojho učiteľa z univerzity sa vďaka podpore Michala VII. stal hlavným profesorom filozofie (hypatos tón filosofón). V roku 1082 upadol do nemilosti cisára Alexia I. Komnéna a spolu so svojimi žiakmi čelil obvineniu z herézy a následnému vyhnanstvu. Za jeho odsúdením však mohli byť aj politické príčiny, pretože Ján bol chránencom Dukovcov. O konci jeho života nemáme zmienky.[1][3][4] Jeho žiakom bol mimo inými Eustrátios Nikejský.[2]

Dielo

Italos sa zaoberal dielami Platóna, Aristotela a novoplatonikov. Podobne ako iní byzantskí filozofi aj Italos hľadal syntézu kresťanského zmýšľania a gréckej pohanskej filozofie. Zaoberal sa v nich rétorikou, logikou a dialektikou. Pretože boli jeho diela spálené, zachovali sa iba zlomky. Jeho učenie je čiastočne známe aj z anathemy, ktorá sa zachovala v Synodikone pre Nedeľu ortodoxie. Hlavnými bodmi jeho obžaloby bolo, že chcel rozumom vysvetliť dogmu o vtelení Slova Božieho, a jeho snahy o oživenie pohanských náuk o duši a jej prevtelovaní, ako i popieranie nesmrteľnosti duše a zmŕtvychvstania a za stavanie pohanských filozofov nad cirkevných otcov a svätých. Italos v antických dielach nevidel len priestor pre formálne vzdelávanie, ale vnímal ich i ako prameň skutočného poznania a pravdy.[1][4] Nevyužíval v Byzancii zaužívanú dvojitú metodológiu, podľa ktorej filozofia skúma otázky stvorenej reality, čo viedlo k tomu, že nerozlišoval vedeckú teológiu od charizmatickej a kresťanskú skúsenosť vymenil za filozofické kategórie.[2]

komentáre k Aristotelovým Topikám[1]
Otázky a odpovede (Aporiai kai lyseis)[1]
Rozbory z logiky (Expositiones logicae)[1]

Referencie

Ióannés Italos [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2020-02-03]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 159 – 160.
Ioannes Italos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 222.
DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 194 – 196.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[:0-1] Ióannés Italos [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2020-02-03]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

[:BF-2] ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 159 – 160.

[:VV-3] Ioannes Italos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 222.

[:BV-4] DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 194 – 196.