Ján Dernschwam

Pochádzal zo šľachtickej rodiny z Mostu v severných Čechách. Od roku 1507 študoval na univerzite vo Viedni, od roku 1509 v Lipsku na filozofickej fakulte, 1510 bakalár. Roku 1513 navštívil Taliansko a Rím. V roku 1514 – 1517 sekretár Hieronyma Balba, bratislavského prepošta. V roku 1520 – 1549 v službách Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti, zaslúžil sa o rozvoj tamojšieho mediarskeho podniku. Dernschwam ovládal tajomstvo afinácie zlata (hutnícke oddeľovanie a čistenie drahých kovov), o ktoré mala veľký záujem Viedenská komora. Od roku 1529 do 1545 žil prevažne v Banskej Bystrici v dome na rýnku, odtiaľ podnikal svoje obchodné a študijné cesty, ktoré viedli celým Uhorskom, Sedmohradskom, po Balkáne, ba až do Ázie, do Ankary. V roku 1538 kúpil v Častej na námestí statok, kde mal umiestnené vlastné zbierky. Vtedy sa tu aj oženil.

Humanistický vzdelanec, vlastník bohatej knižnice, z ktorej sa zachoval ním zhotovený katalóg (1552). Svoje knihy a rukopisy opatril vkusným exlibrisom: v erbe zdvihnutá tlapa gryfova, v klenore sa motív opakuje. Dolu má nápis Joannes Dernschwamm de Hradiczín. V roku 1520 – 1530 zozbieral latinské nápisy v Uhorsku a Sedmohradsku, o. i. aj rímsky nápis z trenčianskej skaly. V rukopise zanechal viac spisov. Pri skúmaní dejín Slovenska i Uhorska, najmä dejín baníctva v Banskej Bystrici a mincovníctva v Kremnici, je osobitne cenný jeho memoriál Beschreibung des Mitteren Hauses... (1563). V roku 1553 sa na vlastné náklady pripojil k cisárskemu vyslanectvu, ktoré viedol Anton Vrančič, do Carihradu na dvor sultána Sulejmana I. V roku 1556 sa vrátil na Slovensko s bohatým materiálom. Priniesol so sebou grécke, latinske a arabské rukopisy, vykopávky, mince, sošky, koberce, koreniny, zbrane, rôzne semená a rastliny. Bol to Dernschwam ktorý, podľa tradície udomácnil u nás orgován. Podľa Ovídia Fausta, všetky zbierky umiestnil do kúrie v Častej.

V Častej žil do svojej smrti, pochovaný bol v miestnom kostole, kde bol jeho náhrobok zachovaný do roku 1939. Jeho telesné pozostatky sú pravdepodobne uložené v neprístupnej krypte v presbytériu kostola. Písomné dielo, ktoré po sebe zachoval, je cenným pramenným príspevkom nielen pre epigrafiku a zemepis, národopis, ale aj pre dejiny Slovenska.

Vybrané zachovalé Dernschwamove práce:

1. Kódex epigrafov, zvaný Inscriptiones Romanae...1520 – 1530
2. Cestovný denník do Carihradu a Malej Ázie 1553 – 1555
3. Rokovanie o dolovaní soli v Sedmohradsku 1528
4. Pamäti o podniku na meď, Thurzovcov a Fuggerovcov v Banskej Bystrici v dobe jagelonskej 1563

Jeho knižnica, zbierka prvotlačí a rukopisov, bola po Sambucovej, hodnotená ako druhá najvýznamnejšia v období humanizmu na Slovensku. Katalóg knižnice vyhotovil sám Dernschwam v roku 1552 a dodnes sa nachádza s celou knižnicou vo viedenskej Nationalbibiothek (sign. Cod. 12652) pod číslom 6742 až 7739.

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
• DERNSCHWAM, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok I. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 544 s. S. 465 – 466.
• FAUST, Ovidius: Prvý muzeológ a zberateľ starožitností na Slovensku. Život a dielo Jána Dernschwamma z Hradiczína. In: Zborník Krajského múzea v Trnave. Acta musei Tyrnaviensis,1955, s. 27 – 36.
• KALHOTKOVÁ, Eva: Hans Dernschwam a jeho dielo „Tagebuch einer Reise nach Konstantinopel und Kleinasien (1553/55).“ In: Acta Historica Neosoliensia, tomus 11. Banská Bystrica : Katedra histórie FHV UMB, 2008, s. 94 – 111.
• KALHOTKOVÁ, Eva: Hans Dernschwam ako historiograf Banskej Bystrice. In: SNOPKOVÁ, Blanka (ed.): Významné osobnosti v dejinách Banskej Bystrice : Fenomén osobnosti vo výskume regionálnych dejín (Zborník príspevkov). Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2010, s. 44 – 53. ISBN 978-80-89388-34-9
• REDDIG, Wolfgang (ed.): Reise zum Erzfeind der Christenheit : Der Humanist Hans Dernschwam in der Türkei, 1553-1555. Pfaffenweiler : Centaurus Verlag, 1990. 163 s. ISBN 3-89085-374-9

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Život a dielo
• Killyho kúria