Ivan Sracimir

Ivan Sracimir alebo Ján Sracimir (bulh. Иван Срацимир; * ~1324, Loveč, Bulharská ríša – † po 1396) bol v rokoch 1356 až 1396 bulharský cár.

Ivan Sracimir
bulharský cár
Panovanie
Dynastia	Šišmanovci
Panovanie	1356 – 1397
Predchodca	Ivan Šišman
Nástupca	Konštantín II.
Ostatné tituly	vidínske knieža
Biografické údaje
Narodenie	Loveč, Bulharská ríša
Úmrtie	Bursa, Osmanská ríša
Rodina
Manželka	Anna
Potomstvo	Konštantín II. Dorotea
Otec	Ivan Alexander
Matka	Theodore
Odkazy
	Ivan Sracimir (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Štát Ivana Sracimira (1356 – 1396) sa rozprestieral medzi riekami Timok a Iskăr v západnej časti krajiny. Korunovaný bol vo Vidin, podľa želania svojho otca – Ivana Alexandra. Počas svojho života sa pokúšal dať do poriadku vzťahy medzi svojimi dvoma synmi z dvoch rozličných manželstiev. Staršieho urobil panovníkom v severozápadných oblastiach Bulharska. Nedôvera a nespokojnosť však zostali.

Cár Ivan Sracimir bol konfliktný človek. V časoch, keď ešte žil cár Ivan Šišman, stále boli v nejakom rozpore. Nevedeli sa nijako dohodnúť, a tak vlastne pomáhali Turkom, aby si ich čím skôr podmanili.

Vo všeobecnosti bol nový panovník rozporuplným človekom, o ktorom historici dlho viedli debaty na otázku či to bol to schopný panovník, alebo ho len každý využíval. Jeho cárstvo, hoci aj malé, bolo slabé a vadilo záujmom sultána Murada a jeho následníkovi Bajazidovi. A tak, v roku 1365 maďarský kráľ Ľudovít tento maličký kúsok zeme pripojil k svojej krajine.

Cár Ivan Sracimir sa dostal do zajatia. Nútili ho, aby prestúpil na katolícku vieru. Niekoľko rokov neskôr ho Ivan Alexander dostal z väzenia a urobil znova cárom. Po jeho smrti v roku 1395 sa Ivan Sracimir stal cárom svojich vlastných práv.

Deväť desaťročí sa v bulharských kronikách nedala nájsť informácia o úspešnej bitke proti Turkom!

Cár vedel, že má slabé vojsko, a tak mu nezostávalo nič iné, len sa stať vazalom sultána Murada. Stalo sa tak v roku 1388. Dovolil mu, aby obsadil Vidin – jeho sídlo.

Cieľom vlády cára Ivana Sracimira bolo udržať si čo najdlhšie ako bolo možné trón a uchrániť svojich ľudí od smrti v rukách Turkov. Na krátky čas dokonca oddelil Sofiu od Tărnovského cárstva, aby mal nádej, že tri časti Bulharska, na ktoré bola v tom čase krajina rozdelená (Vidinská, Tărnovská a mesto Sofia), prežijú. Bolo to však iba zbožné želanie, pretože armáda sultána Murada sa rýchlo blížila k hraniciam jeho malého cárstva.

Až začiatkom roka 1396 európski panovníci pochopili, že Turci sú nebezpečenstvom pre celý svet. Uhorský kráľ Žigmund sa proti nim odhodlal bojovať. S požehnaním pápeža teda odišiel na križiacku výpravu proti Turkom. Aj cár Ivan Sracimir sa k nemu pridal potom ako sa vzdal funkcie vazala. Jeho armáda sa rozpadla a každý z nich hľadal osobné šťastie niekde inde.

25. augusta 1396 pri Nikopole Turci doslova zničili cárovu armádu. Vidin padol. Ivan Sracimir – posledný stredoveký bulharský cár – bol zajatý a umrel niekde v Malej Ázii. A tak sa Bulharsko sa na päťsto rokov stalo súčasťou Osmanskej ríše.