Ivan Dmytrovyč Sirko

Ivan Sirko sa narodil na stanici Merefa blízko súčasného Charkova. V roku 1654 prišiel na Zaporozku Sič a zúčastnil sa povstania organizovaného Bohdanom Chmeľnickým. Získal hodnosť plukovník a roku 1659 spolu s ruským princom Alexejom Trubeckým bojoval proti Krymskému chánstvu. V roku 1663 sa Ivan Sirko stal košovým atamanom záporožského vojska. Spolu s cárskym Ruskom bojoval vo viacerých bitkách proti Poliakom, Tatárom a hajtmanovi Petrovi Dorošenkovi. Bol prvým kozáckym atamanom, ktorý do svojho vojska prijal aj oddiely Kalmykov. Napriek svojej pro-ruskej orientácii neveril a nenávidel pro-ruského hajtmana Ivana Briuchoveckého. V roku 1668 ho táto rivalita prinútila zmeniť strany a bojovať na strane Dorošenkovho vojska proti Moskovským bojarom a vojvodom. Ale už roku 1670 opäť prisľúbil vernosť cárovi Alexejovi Michajlovičovi. Onedlho nato sa mu podarilo obsadiť osmanskú pevnosť Očakov a pustiť sa do boja s Dorošenkom.

Po smrti Demiana Mnohohrišného v roku 1672 sa Sirko pustil do zápasu o hajtmanský titul, no bol čoskoro cárom vyslaný do sibírskeho mesta Toboľsk. Po svojom návrate na Ukrajinu v roku 1673 bojoval proti Tatárom a Osmanom, obsadil pevnosť Arslan a opäť získal Očakov. V roku 1675 záporožskí kozáci porazili osmanské vojská vo veľkej bitke, ale sultán Mehmed IV. od nich aj naďalej požadoval podvoliť sa osmanskej nadvláde. Kozáci pod Sirkovým velením na tento list údajne odpovedali veľmi netradičným a nediplomatickým listom plným urážok a nedôstojnosti, známym ako odpoveď záporožských Kozákov.

Zomrel v roku 1680, bol pochovaný na Čortomlickej Siči, dnes dedina Kapulivka v Nikopoľskom okrese Dnepropetrovskej oblasti.

Ivan Sirko bol aj po smrti jedným z najznámejších záporožských atamanov, stal sa legendou viacerých povestí a ľudových piesní.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ivan Sirko na anglickej Wikipédii.