Ivan Štefunko

Ivan Štefunko sa narodil 4. marca 1977 v Poprade. Veľkú časť detstva prežil v Alžírsku, kde jeho otec pracoval ako stavbár a mama ako učiteľka ekonómie. Od roku 1992 do roku 1996 študoval na Gymnáziu Dominika Tatarku v Poprade. Po skončení gymnázia nastúpil na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde v roku 2001 zložil štátnu skúšku v odbore politológia. Počas štúdia strávil dva roky na Inštitúte politických štúdií v Paríži, kde študoval európske štúdia. 

Po skončení vysokej školy sa Štefunko začal angažovať v odbore, ktorý vyštudoval, a teda v politike. Pridal sa k ľavicovému združeniu Mladá demokratická ľavica, ktorá inklinovala k dnes už zaniknutej Strane demokratickej ľavice (SDĽ) a bol jeho predsedom. Neskôr sa stal zahraničným tajomníkom SDĽ, vďaka čomu mal možnosť komunikovať so svetovými a európskymi sociálnymi demokratmi. V roku 2003 sa Mladá demokratická ľavica zlúčila so združením Sociálnodemokratická mládež Slovenska, spolupracujúcim so Sociálnodemokratickou stranou Slovenska do organizácie Mladí sociálni demokrati. Politické aktivity Ivana Štefunka pokračovali pod vedením Milana Ftáčnika, v rámci Ftáčnikovej SDA. Aj tá ale zanikla zlúčením so Smerom[4]

V roku 2001 sa stal riaditeľom a vydavateľom ľavicového časopisu Slovo, ktorý vydával až do roku 2005. V roku 2006 povedal:

"Ľavica je pre mňa základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu. Len človek, ktorý je skutočne nezávislý, môže byť slobodný a nebude utláčaný."[5]

V roku 2010 sa po získaní moci pravice postavil na stranu Ivety Radičovej a prehlásil:

Pre denník Pravda v rozhovore roku 2010, kritizoval politiku Smeru-SD a Róberta Fica. „Prvé obdobie jeho vláda nerobila nič iné, len udržiavala v chode krajinu. Projekty, ktoré naštartovala, sa v terminológii Smeru dajú stotožniť s diaľnicami. V skutočnosti je budovanie diaľnic len predĺžením predchádzajúcich plánov a jasnej nevyhnutnosti. Zákonník práce sa tiež nestal zásadne novým textom. A hoci sa Smer usiloval urobiť dôchodkový systém spravodlivým, nemôže tvrdiť, že sa to podarilo.“[6]

„Keby som mal povedať dve najväčšie zlyhania – bol by to kolaps v boji s korupciou a neprijateľná situácia v súdnictve. Počas Dzurindových vlád spoločnosť necítila až taký tiesnivý tlak korupcie a neprávosti, ako sa to dialo v uplynulých štyroch rokoch. Rovnako neobstojí argument, že veď to kradli SNS a HZDS. Pýtam sa, prečo vôbec vznikla koalícia s týmito stranami?“[6]

Štefunko ďalej prehlásil, že SMER-SD nepriniesol za 10 rokov žiadne zásadné zlepšenie života ľudí. Mikloš v tom čase prehlásil: „Ivan (Štefunko) chcel aj naďalej hrať rôzne hry, tak poprosil veľkého Ivana (Mikloša) o peniaze. Ten mu vtedy dohodol kontakt s ProPartners a tí ho financujú dodnes." [7]

Po ukončení jeho kariéry v politike sa v roku 2003 Štefunko rozhodol založiť informačný portál EurActiv.sk, ktorý sa zameriava hlavne na politiku Európskej Únie, jej inštitúcie a aktuálne dianie. Neskôr sa rozhodol založiť spolu s Tatianou Ondrejkovou a Patrikom Dragulom Pelikan.sk, keďže počas štúdia, ale aj počas pôsobenia v EurActiv veľa cestoval a rozumel potrebám cestujúcich leteckou dopravou.

Počas podnikania investoval do viacerých projektov ako napríklad Piano Media, Diagnose.me, Lekar.sk, Energia.sk a mnohých ďalších. 

V roku 2014 Štefunko spoluzakladal Neulogy Ventures s cieľom poskytnúť rozbehový kapitál a podporu začínajúcim podnikateľom. Neulogy Ventures je prvou slovenskou firmou svojho druhu, ktorá navyše podlieha prísnej regulácii na vyspelom finančnom trhu v Luxembursku. Štefunko aktuálne pracuje ako managing partner v Neulogy Ventures. 

Štefunko je veľmi aktívny aj v občianskych združeniach. Dlhodobo sa angažuje a podporuje organizáciu Ľudia proti rasizmu, podporil takisto Inštitút ľudských práv. Taktiež je členom občianskeho združenia Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku-SAPIE, ktorá zastupuje záujmy inovatívnych firiem, zlepšuje slovenský startup systém a  pomáha zlepšovať vzdelávací proces.

So ženou Natašou má 3 deti – 2 dcéry a syna.