Internacionála (združenie)

Internacionála (medzinárodné združenie) je neformálne označenie alebo súčasť názvu najmä v minulosti významných medzinárodných združení strán sociálnodemokratických (socialistických), v istej fáze aj komunistických. Označenie odkazuje na neoficiálny názov Prvá internacionála, prvého Medzinárodného robotníckeho združenia, založeného v roku 1864. Neskôr sa označenie "Internacionála" stalo súčasťou názvu združení aj iných typov politických strán. Doteraz napríklad pôsobí Socialistická internacionála alebo Zelená internacionála. Na odlíšenie sa pre socialistickú / komunistickú internacionálu zaužíval prívlastok "červená".

Vplyv a význam

Významný vplyv na založenie Prvej internacionály mal Komunistický zväz (nemecky: Bund der Kommunisten, anglicky Communist League), medzinárodná politická strana založená 1. júna 1847 s vplyvom Karla Marxa a Friedricha Engelsa, ktorí napísali v roku 1848 Komunistický manifest. Podľa ich teórie by úspešný proletársky internacionalizmus mal viesť k celosvetovému komunizmu a k beztriednej spoločnosti, čo vyjadrili sloganom "Proletariáni všetkých krajín, spojte sa!".[1]

Červené internacionály boli číslované. Na socialistický / komunistický režim v Česko-Slovensku (1948 -1989) mala najväčší vplyv Kominterna alebo Tretia internacionála, založená v Moskve v marci 1919 pôsobiaca do roku 1943 a Informbyro (1947 až 1956).

Hlavné "červené" združenia/organizácie
  • Prvá internacionála = Medzinárodné robotnícke združenie/Medzinárodný spolok robotníkov (1864, Londýn -1872)
  • Druhá internacionála = Medzinárodné združenie socialistických strán (1889, Paríž - 1914)
  • Bernská internacionála (1919, Bern - 1923)
  • Dvojapoltá internacionála = Viedenská internacionála = Medzinárodné pracovné spoločenstvo socialistických strán (1921, Viedeň - 1923)
  • Socialistická robotnícka internacionála (1923, Hamburg - do 2. svetovej vojny) - v širšom zmysle súčasť "Druhej internacionály"; vznikla zlúčením Bernskej internacionály a Dvojapoltej internacionály
  • Socialistická internacionála (1951, Frankfurt - dodnes) - v širšom zmysle súčasť "Druhej internacionály"
  • Tretia internacionála = Komunistická internacionála = Kominterna (1919, Moskva - 1943)
  • Štvrtá internacionála (1938, Paríž - dodnes) - trockiská; počnúc rokom 1941 sa do 60. rokov rozpadla na niekoľko vzájomne znepriatelených frakcií, ktoré sa spravidla každá vyhlasujú za pokračovateľov Štvrtej internacionály

Iné "červené" organizácie/združenia
  • Amsterdamská internacionála = Medzinárodné odborové združenie = Medzinárodná odborová federácia (1919, Amsterdam - 1940) - odborová organizácia
  • Roľnícka internacionála = Krestinterna = Medzinárodná roľnícka rada (1923–1939) - roľnícka organizácia
  • Červená odborová internacionála = Profinterna = Medzinárodné združenie revolučných odborov (1921, Moskva - 1937) - odborová organizácia
  • Socialistická internacionála mládeže (SIM) (1907, Stuttgart - ?) - mládežnícka organizácia
  • Komunistická internacionála mládeže (KIM) (1919–1943) - mládežnícka organizácia, sekcia Kominterny
  • športová internacionála - neformálne označenie pre niektorý významný medzinárdodný športový zväz združujúci robotnícke telesné a športové organizácie, prvý vznikol v roku 1914
  • Liga za Piatu internacionálu

Iné internacionály
  • zelená internacionála - neformálne, najmä historické, označenie hnutia roľníckych strán, dnes skôr ekologických strán
  • čierna internacionála - (a) katolícka organizácia v 70. rokoch 19. storočia, predchodkyňa Nouvelles Équipes Internationales, (b) pokus o založenie anarchistickej strany v roku 1881 v Londýne, (c) Internacionála anarchistických federácií, (d) katolicizmus ako opak sociálnodemokratického hnutia ("červenej internacionály")
  • Liberálna internacionála (1947, Londýn) - združenie liberálnych strán
  • Kresťanskodemokratická internacionála = (dnes) Centristicko-demokratická internacionála (CDI-IDC)
  • Humanistická internacionála
  • Internacionála anarchistických federácií

Pozri aj

Referencie
  1. HAGARA, Martin. Proletári všetkých krajín, spojte sa. sme.sk, 2008. Dostupné online [cit. 2018-05-01].
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.