In the Court of the Crimson King

1. "21st Century Schizoid Man" (Robert Fripp, Ian McDonald, Greg Lake, Michael Giles, Peter Sinfield) – 7:21
   • "Mirrors"
2. "I Talk to the Wind" (McDonald, Sinfield) – 6:05
3. "Epitaph" (Fripp, McDonald, Lake, Giles, Sinfield) – 8:47
   • "March for No Reason"
   • "Tomorrow and Tomorrow"
4. "Moonchild" (Fripp, McDonald, Lake, Giles, Sinfield) – 12:13
   • "The Dream"
   • "The Illusion"
5. "The Court of the Crimson King" (McDonald, Sinfield) – 9:25
   • "The Return of the Fire Witch"
   • "The Dance of the Puppets"

Existuje niekoľko verzií albumu. Okrem pôvodného vinylu (Island Records – ILPS 9111) je to napr. King Crimson - In The Court Of The Crimson King - (Deluxe 2CD), remastrovaná verzia s doposiaľ nevydanymi skladbami. Alebo King Crimson - In The Court Of The Crimson King - 40th Anniversary Series (CD/DVD-A)s 5.1 Surround Sound mix & a novým stereo mixom (CD) z originalnych štúdiových pásov realizovaných Stevenom Wilsonom a upravených Robertom Frippom. Fanúšikovia, no hlavne zberatelia, si môžu tieto verzie i odlišnosti pozrieť i porovnať mapr. na americkom internetovom portáli Discogs.com.[5]

„21st Century Schizoid Man“ Je to jedna z najznámejších piesní od King Crimson. Text piesne pozostáva z krátkych básní s jednou alebo viacerými metaforami v každom verši. Mnoho ľudí verí, že text je veštba, ktorá vraví o tom aký bude svet v 21. storočí.[6] Skladba má silné puto k vojne vo Vietname čoho príkladom je napr. „innocents raped with napalm fire“ (nevinní zničení ohňom napalmu) a „politicians' funeral pyre“. Pred jej premierou naživo 14. decembra 1969 Robert Fripp uviedol, že skladba je venovaná Spiro Agnewovi, 39. viceprezidentovi USA za prezidentovania R. Nixona. Ak je niekto označený za "schiozida", tak trpí poruchou osobnosti. Hudobne, skladba je pozoruhodná silno skresleným vokálom spievaným Gregom Lakem, ženúcim sa mechanickým rytmom a prenikavo hlasno znejúcim saxofónom a gitarou, spoločne s inštrumentálnou strednou šasťou, nazvanou Mirrors. Väčšina skladby je buď 4/4 alebo 3/4 takte, okrem jednej časti hranej na bicích v Mirrors ktorá strieda 1/4, 2/4 a 5/4 takty. Aj po tom čo Greg Lake odišiel z King Crimson v roku 1970 do práve vznikajúcej skupiny Emerson, Lake & Palmer, skladba sa udržala na koncertoch. Nachádza sa na troch živých albumoch, vždy s kapelou s inej zostave, prvá na Earthbound (1972), spieva Boz Burrell potom na USA (1974), spieva John Wetton, a nakoniec na VROOOM VROOOM (2001, nahratý v roku 1996), spieva Adrian Belew.

• Skladbu nahral v cover verzii Ozzy Osbourne na jeho živom albume Under Cover. Flower Travellin' Band, Voivod, Unrest, Rorschach a April Wine nahrali tiež covery, podobe ako Forbidden na ich albume Distortion
• Punková skupina Bad Religion nahrala paródiu tejto skladby pomenovanú "21st Century (Digital Boy)" v ktorej sa viavkrát vracia k pôvodnému textu okrem iného veršami ako "innocents raped with napalm fire" a "21st century schizoid boy".

„I Talk to the Wind“ začína okamžite po kakofónii ktorou končí „21st Century Schizoid Man“, atmosféra tejto skladby je s predošlou v silnom kontraste, je vyrovnaná, jednoduchá a pokojná. Flautou Iana McDonalda začína a po celú dobu je jedným z hlavných nástrojov, taktiež hrá dlhé sólo na jej konci. Tieto témy neskôr znovu použité, najmä na ich druhom In the Wake of Poseidon. „Pictures of a City“ s podobnou atmosférou ako „21st Century Schizoid Man“, je nasledovaná „Cadence And Cascade“ ďalšou pokojnou skladbou. Skoršia verzia tejto skladby sa nachádza na LP Young Person's Guide to King Crimson, hrajú na nej Robert Fripp (gitara), Peter Giles (basová gitara), Michael Giles (bicie), a Ian McDonald (flauta), spoločne s Judym Dyble ako spevákom. Ďalšia verzia tejto skladby sa nachádza na albume Mind Fruit od Opus III z roku 1992.

„Epitaph“ je skladba charakteristická intenzívnym použitím melotrónu a podobne ako prvá skladba, „21st Century Schizoid Man“, má nesporne antiutopický text, ktorý speiva Greg Lake. Autorom textu je Peter Sinfield. Názov piesne bol použitý pre názov živého albumu zahŕňajúceho nahrávky pôvodnej zostavy King Crimson - Epitaph. Je to o hladaní zmysluplnosti vo svete plnom zmätkov a odkazuje priamo na text, ktorý je na náhrobnom kameni.

• Punkový label, Epitaph Records, je pomenovaný podľa tejto piesne.
• Emerson, Lake & Palmer neskôr zahrnuli citáciu z tejto skladby do živej verzie ich skladby „Battlefield“ z albumu Tarkus.

„Moonchild“ začína melotrónom, ktorý tejto skladbe dodáva baladický charakter, ale po dva a pol minúte sa mení na úplne voľnú inštrumuntálnu improvizáciu ktorá trvá až do konca skladby.

• Bola použitá ako soundtrack k filmu Buffalo 66 z roku 1998.
• Britská rocková skupina Doves použila melódiuvo svojej skladbe „M62 Song“ z albumu The Last Broadcast.
• V tejto skladbe Robert Fripp hrá citáciu z „The Surrey With the Fringe on Top“ z muzikálu Oklahoma od Rodger & Hammerstein.
• Rapper MIMS použil sampel z tejto skladby na jeho piesni „Doctor Doctor“.

• Robert Fripp – gitara
• Ian McDonald – dychové nástroje, vibrafón, klávesy, melotrón, vokály
• Greg Lake – basgitara, spev
• Michael Giles – bicie, perkusie, vokály
• Peter Sinfield – texty

1. In the Court of the Crimson King na amazon.de (po nemecky)
2. http://www.nme.com/photos/40_beautiful_album_covers/121851/1/1
3. Robert Fripp: Elephant Talk interview (po anglicky)
4. BatGuano.com (po anglicky)
5. King Crimson Discography [online]. discogs.com. Dostupné online.
6. http://www.songmeanings.net/lyric.php?lid=14218

• Tamm, Eric: Robert Fripp: From King Crimson to Guitar Craft, Faber and Faber (1990), ISBN 0571129129
• Keeling, Andrew: The Concise Musical Guide to King Crimson and Robert Fripp (1969 - 1984), A Spaceward Publication FraKcman 2013, ISBN 9780957048959