Igor Vasilievič Kurčatov

Igor Kurčatov sa narodil na Urale v meste Simskij Zavod, dnes Sim, v Čeľabinskej oblasti. Onedlho po jeho narodení sa rodina presťahovala na Krym. Tam študoval na gymnáziu č. 1 v meste Simferopol. Následne pokračoval v štúdiu fyziky na Krymskej štátnej univerzite a lodného inžinierstva na Polytechnickom inštitúte v Petrohrade. V rokoch 1924-1925, bol Kurčatov asistentom na fakulte fyziky Polytechnického inštitútu v Baku. V roku 1925 sa presunul na Fyzikálno-technický inštitút, kde pod vedením A.F. Ioffeho študoval problémy rádioaktivity. V roku 1932 získal podporu, vďaka ktorej mohol zostaviť vlastný vedecký tím, ktorý 21. septembra 1939 (podľa iných v roku 1944) zostrojil prvý sovietsky urýchľovač častíc. Kurčatov a jeho žiak Georgij Fľorov v tej dobe objavili podstatu reťazovej reakcie uránu a vytvorili aj koncepciu jadrového reaktora. Jeho tím vytvoril roku 1946 prvý jadrový reaktor v Európe.

Počas druhej svetovej vojny zameral svoj výskum na obranu lodí pred nemeckými námornými magnetickými mínami. Neskôr sa venoval vylepšovaniu pancierovania tankov. V roku 1943 NKVD zachytilo správy o jadrovom programe západných Spojencov. Stalin následne nariadil čo najskôr začať s vlastným výskumom, na ktorý však vojnou nivočená krajina nemohla poskytnúť dostatok prostriedkov. Ioffe poradil svojim nadriadeným aby do zodpovednej funkcie postavili práve Kurčatova.

Sovietsky atómový program mal spočiatku relatívne nízku prioritu. Situáciu zmenili až informácie agenta K. Fuchsa a neskoršie bombardovanie Hirošimy a Nagasaki. Stalin nariadil Kurčatovovi aby postavil bombu do roku 1948 a jeho nadriadeným menoval Lavrentija Beriju. Na programe spolupracovalo mnoho významných sovietskych vedcov ako boli Julij Borisovič Chariton a Jakov Borisovič Zeľdovič. Prvá skúška sa uskutočnila 29. augusta 1949 na Semipalatinskom cvičisku v Kazachstane. Počas výskumu si Kurčatov nechal narásť dlhú bradu, ktorú si často upravoval do rôznych neobyčajných foriem. Vyhlasoval tiež, že si ju neostrihá do konca testov.

Kurčatov pracoval aj na projekte sovietskej vodíkovej bomby, ale neskôr pracoval a trval na mierovom využití jadrovej energie a bol proti testom jadrových zbraní.

Zomrel v Moskve roku 1960 po tom, čo sa mu do mozgu dostala krvná zrazenina. Urna s jeho popolom bola pochovaná na cintoríne pod Kremeľskou stenou na Červenom námestí.

Po Kurčatovovi bol pomenovaný rádioaktívny prvok s protónovým číslom 104 ako Kurčatovium (Ku), dnes sa však preferuje pomenovanie Rutherfordium (Rf) po novozélandskom jadrovom fyzikovi lordovi Ernestovi Rutherfordovi.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Igor Kurchatov na anglickej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Igor Vasilievič Kurčatov