Ibas z Edessy

Ibas z Edessy[1] alebo Ibos z Edessy[2] (* ?  28. október 457, Edessa)[3] bol sýrsky teológ, prívrženec antiochijskej školy, učiteľ na edesskej teologickej škole a biskup v Edesse. Patril k horlivým odporcom monofyzitizmu. Napriek tomu, že sám káral Nestora, bol obvinený z nestoriánstva a na koncile v Efeze zbavený biskupského úradu. Bol rehabilitovaný na koncile v Chalcedóne. Po druhýkrát bolo jeho učenie odsúdené Justiniánom I. v rámci sporu o Tri kapitoly (Druhý konštantínopolský koncil).[1] Mal prekladať dielo Theodora z Mopsuestie, Diodorom z Tarsu a Aristotela do sýrčiny. Bolo mu pripisovaných viacero nezachovaných diel (hymnusy, homílie, komentáre).[4][5] Z jeho diela sa však zachoval iba grécky preklad pôvodne v sýrčine písaného listu adresovaného ktésifónskému biskupovi Marimu.[pozn. 1][3][6]

Ibas z Edessy
teológ, učiteľ, edesský biskup
Štát pôsobeniaByzantská ríša
Funkcie a tituly
edesský biskup (prvýkrát)
435  449
Rabbula Nonnos
edesský biskup (druhýkrát)
451  457
Nonnos Nonnos
Biografické údaje
Varianty menasýr. ܗܝܒܐ ܐܘܪܗܝܐ‎
Narodenie?
Úmrtie28. október 457
Edessa
Svätenia
Portál Byzantskej ríše
Biografický portál

Životopis

Počas svojho pôsobenia v Edesse vyučoval teológiu na miestnej perzskej škole. Jeho žiakmi bolo viacero neskorších perzských nestoriánskych biskupov. Pre svoje názory prišiel do ostrého konfliktu s miestnym biskupom Rabbulom a Edessu v roku 433 opustil (niektoré zdroje uvádzajú, že bol vyhodený zo školy)[4]. Keď však biskup o dva roky zomrel (435), stal sa Ibas jeho nástupcom. Bol prívržencom Theodora z Mopsuestie a pre svoj odpor voči monofyzitizmu (a Cyrilovi Alexandrijskému) bol narieknutý z nestoriánstva. Sám však Nestoria káral preto, že odmietal titul Bohorodička (Theotokos) prisudzovaný Panne Márii. Hoci bol dvakrát očistený na synodách v Tyre a Beryte, následne bol na koncile v Efeze (Zbojnícka synoda) znovu obvinený a zosadený z biskupského úradu (449). Bol vyhnaný a jeho nástupcom v biskupskom úrade sa stal Nonnos.[4] Hoci bol neskôr Chalcedónskym koncilom rehabilitovaný, jeho diela zostali stále kontroverzné. Zomrel v roku 457 v Edesse. Po jeho smrti mnohí jeho nasledovníci opustili Edessu a odišli na školu do Nisibisu. V roku 553 bolo jeho učenie zhrnuté v liste Marimu na Druhom konštantínopolskom koncile odsúdené v rámci sporu o Tri kapitoly.[3][7]

Poznámky

  1. V zdrojoch sa vyskytuje tvar Mari a Maris, pravdepovobne šlo o Mar Dadiša

Referencie

  1. Ibas z Edessy In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 210.
  2. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 65.
  3. IBAS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 970. (po anglicky)
  4. IBAS of Edessa In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:312  2:313. (po anglicky)
  5. In: Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Frederick W. Norris, Everett Ferguson, Michael P. McHugh. 2nd ed. New York : Garland, 1999. (Garland reference library of the humanities; zv. 1839.) ISBN 0-8153-1663-1. S. 555.
  6. Ibas In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 814.
  7. Ibas In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 580.

Pozri aj

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.