Gibon lar

Gibon lar[2] (iné názvy: lar[3], gibon bieloruký[2]; lat. Hylobates lar) je najznámejší predstaviteľ čeľade gibonovité[4].

gibon lar

Gibon lar, Zoo Salzburg
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Hylobates lar
Linnaeus, 1771
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Obýva tropický dažďový prales na juhovýchode Thajska, Mjanmarsku, na juhu Číny (Jün-nan), v západnej Malajzii, Laose a na ostrove Sumatra (Indonézia). Polovicu stravy tvorí ovocie, živí sa aj kvetmi a hmyzom[5].

Má hustú srsť v rôznych sfarbeniach od čiernej až po hnedú a plavú. Na hlave má krátky nos a tvár lemuje biely kruh. Ruky aj chodidlá sú biele. Po zemi chodí na nohách ale v korunách stromu sa pohybuje rúčkovaním (brachiácia)[4]. Samce majú veľkosť 44 až 59 cm a vážia 5 až 7,6 kg, samice sú menšie 42 až 58 cm s váhou 4,4 až 6,8 kg[6].

Pohlavne dospieva v 9 roku. Samica rodí jedno mláďa každé 2 až 3 roky. Dožíva sa 25 až 30 rokov.[7].

Poddruhy

Existuje päť poddruhov[6][8][9][2]:

  • gibon lar thajský (H. l. entelloides) – južné Thajsko, Mjanmarsko
  • gibon lar Carpenterov (H. l. carpenteri) – severovýchod Thajska
  • gibon lar junanský (H. l. yunnanensis) – juhozápad Číny, pravdepodobne vyhynutý[10]
  • gibon lar malajský (H. l. lar) – Malajský polostrov
  • gibon lar sumatriansky (H. l. vestitus) – Sumatra

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lar gibbon na anglickej Wikipédii.

  1. Brockelman, W. & Geissmann, T. 2008. Hylobates lar. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T10548A3199623. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T10548A3199623.en. Prístup 26. november 2018.
  2. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 60.
  3. gibonovité. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 148.
  4. ANDĚRA, Miloš. Svět zvířat - Savci 1. [s.l.] : Albatros, 1997. ISBN 80-00-00541-7. S. 132. (po česky)
  5. Rowe, Noel. Pictorial Guide to the Living Primates. East Hampton, N.Y. : Pogonias Press, 1996.
  6. GRZIMEK, Bernhard. Grzimek's animal life encyclopedia: Mammals. Vol. 14. 3. [s.l.] : Gale, 2003. ISBN 0787653624.
  7. ALDERTON, David. Zvířata. [s.l.] : Svojtka & Co., 2014. ISBN 978-80-256-0514-1. S. 132. (po česky)
  8. Groves, C. P. (2005). "Order Primates". In Wilson, D. E.; Reeder, D. M. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed.). Johns Hopkins University Press. pp. 179–180. ISBN 978-0-8018-8221-0. OCLC 62265494.
  9. GEISSMANN, Thomas. Gibbon Systematics and Species Identification [online]. [Cit. 2006-04-13]. Dostupné online.
  10. GRUETER, Cyril C.. Are Hylobates lar Extirpated from China? [online]. link.springer.com, 2009-07-07, [cit. 2018-11-26]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gibon lar
  • Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Gibon lar
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.