Hylaeosaurus
Hylaeosaurus (v preklade lesný jašter) je jedným z trojice prehistorických zvierat, ktoré v roku 1842 paleontológ Richard Owen použil pri definovaní novej skupiny Dinosauria. Pôvodný exemplár objavil Gideon Mantell v Tilgatskom lese v južnom Anglicku roku 1832.[chýba zdroj] Ďalšie pozostatky boli objavené na ostrove Wight (súčasť Veľkej Británie) a v Ardenách vo Francúzsku, hoci pozostatky z Francúzska môžu v skutočnosti patriť rodu Polacanthus. Hylaeosaurus žil asi pred 140 až 136 miliónmi rokov v období spodnej kriedy. [chýba zdroj] Jeho jediným druhom je Hylaeosaurus armatus.
| Hylaeosaurus | |||
 Dobová rekonštrukcia výzoru Hylaeosaura (rok 1871). | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Hylaeosaurus armatus Mantell, 1833 | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Opis
Gideon Mantell pôvodne odhadoval dĺžku tohto dinosaura na 7,6 m (súčasné odhady sa však pohybujú v rozmedzí 3 až 6 m). Išlo o pomerne typického nodosaura so zavalitým telom, ktoré pokrývali kostené platničky, na ktorých sa nachádzali trojhranné hrbolce a veľké tŕne od pliec až po chvost. Podobne ako všetky nodosaury, jeho predné končatiny boli kratšie od zadných, čo mu spôsobovalo nahrbený postoj. Na svojej podlhovastej hlave mal zobák, ktorý mu slúžil na odhrýzavanie prízemných rastlín.
Hylaeosaurus býva považovaný za vývojovo primitívneho nodosaura v podčeľadi Polocanthinae, do ktorej sú zaradené aj rody Gastonia a Polocanthus.