Hus siatinná

Hus siatinná meria 66 – 88 cm, rozpätie krídel má 147 – 175 cm[3] a váži 3 – 4 kg. Obe pohlavia sú rovnako zafarbené, celkovo prevláda sivohnedá farba. Dôležitý rozoznávací znak je, že majú tmavohnedú hlavu, krk a krídla. Brucho a podchvostové krovky sú biele. Pierka na chrbte a hrudi majú belavé okraje, u mladých vtákov sú okraje hrdzavé. Zobák dospelých je čierny s oranžovým fľakom. U mláďat je zobák tmavý s čiernym nechtom. Nohy sú oranžové.[4]

Ozýva sa menej ako hus divá alebo hus bieločelá. Jej hlas je hlboké "ang-ang".[5]

Na celom území Slovenska sa vyskytuje počas migrácie a v zime. Výnimočne zahniezdila v roku 1967 na Zemplínskej šírave pri Jovse, kde bol koncom júla videný pár s 3 mláďatami.[6]

Odhadovaný počet zimujúcich jedincov v rokoch 2008 – 2012 bol 1000 – 2000. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli klesajúce.[7]

Odhadovaný počet zimujúich jedincov v rokoch 2013 – 2018 bol 500 – 1500. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2008 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli klesajúce.[8]

Husi siatinné si na zimovisku nájdu vo svojom druhom alebo treťom roku života svojho celožitovného partnera.

V marci odtiahnu zo svojich zimovísk. Tie čo hniezdia v tajge, dorazia na hniezdiská už koncom apríla, tie čo hniezda ďalej na sever, v tundre, prilietajú na svoje hniezdiská až koncom mája. V tom čase je tundra ešte pokrytá snehom a ľadom. Hus siatinná je preto spomedzi všetkých druhov arktických husí prvá na hniezdiskách. Kým nadíde čas topenia sa snehu, samčekovia medzi sebou bojujú. Aktu párenia predchádza krátka predohra, ktorá pozostáva z ponárania si krku do vody. Počas párenia vo vode samček často samičku až ponorí pod hladinu. Rituál je ukončený naťahovaním krku a údermi krídel.

Samička potom stavia hniezdo pod krovinami alebo v trstine na suchom mieste. Vyplní ho trávou, machom, lišajníkom a nakoniec páperím. Páperie má sivohnedú farbu so svetlejšou uprostred. Za rok majú len jednu znášku.

Znáška vajec začína v tajge uprostred mája, v tundre uprostred júna. Počet vajec je od dva po osem, najčastejšie štyri až šesť. Vajíčka majú žltkavú farbu. Samička zasadne na posledné vajíčko. Tým zabezpečí aby sa liahli naraz. V tajge sa liahnu za 25 dní, v tundre za 28 až 29. Samček sa nezúčastňuje na sedení, ale stráži hniezdo. Pri vážnom nebezpečenstve sa pritisknú k zemi.

Po jeden a pol mesiaci už dokážu mláďatá lietať. V tom čase už ukončujú aj dospelé obdobie pŕchnutia (júl-august). Začiatkom septembra odlietajú na zimoviská. Viaceré rodiny spoločne opúšťajú hniezdiská.

Na hniezdisku sa živia lišajníkmi, trávami a iným suchozemskými a vodnými rastlinami. Na jeseň žerú rôzne bobule rodu brusnica a rôzne fazule. V ich vedeckom názve je aj latinsky fazuľa spomenutá fabalis, podobne aj anglické pomenovanie bean goose.

Na zimovisku jedia korene, zvlášť Elymus, zemiaky, zrná obilnín, trávy, veľmi obľubujú zvyšky úrody na poliach (kúsky cukrovej repy a kukuricu).

Mláďatá sa živia kvetmi, pukmi a tiež hmyzom, mäkkýšmi, kôrovcami i rybkami.

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1150 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[9]

• 
  Zmiešaný kŕdeľ husí divých a husí siatinných
• 
  Vajce, Museum Wiesbaden
• 
• 
  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 28. októbra 2020.
2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
3. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
4. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
5. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
6. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hus siatinná, str. 111 – 112, Darolová, A., Jureček, R.). ISBN 80-224-0714-3.
7. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
8. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
9. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hus siatinná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hus siatinná

• Hlas husi siatinnej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Anser fabalis na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Anser fabalis na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Saatgans na nemeckej Wikipédii.