Hus krátkozobá

Hus krátkozobá meria 60 – 75 cm, rozpätie krídel má 135 – 170 cm[5] a váži 2,5 – 3,5 kg. Podobá sa na hus siatinnú, je však menšia, má kratší krk i nohy, ktoré sú ružové. Profil hlavy je guľatejší, čierny zobák je kratší a je na ňom ružový prúžok. Celkovo pôsobí svetlejšie, skôr do siva a ružovo-béžovo. Vrchná strana krídel i chvosta má viac svetlých farieb než je to u husi siatinnej.

Ozýva sa často. Spevavé "ang-ang" je vyššie ako u husi siatinnej.[6]

Uprostred mája sa vrátia na hniezdiská. Vytvárajú voľné kolónie. Hniezdiť začnú začiatkom júna. Hniezdo umiestňujú na okraje skalných zrázov a na ostrovoch vodných tokov. Len zriedka hniezdia v otvorenej tundre. Svojim hniezdiskám sú verné a opakovane sa na ne vracajú. Hniezdo je vyvýšené a vystlané jemným páperím. Samička znesie 3 – 7 vajec. Znáša každých 24 h. Sedí približne 25 dní. Samček sa nezúčastňuje na inkubácii. Stráži hniezdo. Mláďatá vedia lietať 2 mesiace po vyliahnutí a hniezdiť začnú tretím rokom žívota. V júli majú dospelé obdobie pŕchnutia a nie sú letuschopné. V auguste potom spoločne opustia hniezdiská a premiestnia sa na zimoviská.

V lete sa živia arktickými rastlinami, ich listami a púčikmi, ako sú Persicaria, Cardamine pratensis, púpava alebo Geranium. V zime vyhľadávajú aj produkty moderného poľnohospodárstva, okrem iného aj zemiaky. Stalo sa to v 19. storočí, keď bolo zaužívané sadenie pšenice po zbere zemiakov na to isté pole. Pšenica patrí medzi tradičnú zimnú stravu husí krátkozobých. Na poliach ostali zemiaky, ktoré zmrzli a zmäkli. Husi krátkozobé sa ich naučili konzumovať a dnes sú zemiaky najvýznamnejšou potravou zimujúcich kŕdľov v Anglicku.

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[7]

• 
  Za letu
• 
  V Škótsku
• 
  Vajíčka (zbierka Museum Wiesbaden)

1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020
2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
3. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hus krátkozobá, str.113, Darolová, A.). ISBN 80-224-0714-3.
4. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 18. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 18th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 30, čís. 2018, s. 80 - 87. Dostupné online [cit. 2019-03-12].
5. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
6. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
7. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hus krátkozobá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hus krátkozobá

• Hlas husi krátkozobej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Anser brachyrhynchus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Anser brachyrhynchus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kurzschnabelgans na nemeckej Wikipédii.