Husľový koncert (Sibelius)

Koncert pre husle a orchester d-mol, Op. 47 je dielo fínskeho skladateľa Jeana Sibeliusa.

Husľový koncert d mol, Op. 47
Jean Sibelius
Druh skladbyhusľový koncert
Hudobný štýlRomantizmus
Vznik1903  1904
Približná dĺžka32 minút
Časti skladby
  1. Allegro moderato
  2. Adagio di molto
  3. Allegro ma non tanto
Inštrumentácia

Vznik

Pôvodná verzia koncertu, ktorá mala premiéru v roku 1904 v Helsinkách, bola skladateľom zrevidovaná. Nová verzia koncertu mala veľkú premiéru v Berlíne v roku 1905. Orchester dirigoval Richard Strauss, sólový part predniesol huslista českého pôvodu Karel Halíř. Dielo bolo prijaté vlažne, vtedajšie publikum bolo zvyknuté na koncerty prísnejšej stavby a Sibeliov koncert pôsobil na nich i na kritiku amorfne. Neskôr však dielo začali presadzovať najmä americkí huslisti, Maud Powellová, ktorá koncert uvádzala na svojom turné, a predovšetkým Jascha Heifetz, ktorý koncert nahral. Dielo si postupne získalo veľkú popularitu i miesto na koncertných pódiách.

Charakteristika

Tento koncert je Sibeliovým jediným rozsiahlym dielom pre sólový nástroj a orchester. Voľba na husle nepadla náhodou, skladateľ hru na husle študoval a dobre poznal možnosti nástroja. Vynikajúce neskoro romantické dielo je plné inštrumentálneho lesku a náročných pasáži, už v prvej vete su využité takmer všetky obťažnosti husľovej hry – dvojhmaty, flažolety a ďalšie. Sólový part sa preto radí medzi najnáročnejšie v husľovej literatúre. Koncertnému nástroju je pridelená dominantná úloha, ale je to dielo vďačné aj pre symfonicky koncipovaný orchester, ktorý prevažne tvorí diskrétny sprievod husliam, o to závažnejšie však znie, keď prepukne v niektorých pasážiach v plnej sile.

Analýza

Allegro moderato

Pre koncert je charakteristická uvoľnená, až rapsodická forma. Otvárajú ho sláčiky pulzujúce v pianissime. Už po pár taktoch sa nenútené a prirodzene pridávajú sólové husle s krásnou elegickou hlavnou témou:

Zakrátko prekvapujúco prichádza krátka kadencia, nečakaná a brilantná. Po nej nasleduje vrúcna rozvinutie témy. Po prvom výraznom vstupe sláčikov, ktoré ohlásia vedľajšiu tému, nasleduje ďalšia kadencia, tentoraz dlhšia a náročná. Tá vyústi do reprízy hlavnej témy. V ďalšom priebehu sa rôznym spôsobom na strane huslí i orchestra pripomínajú nosné témy, ktoré udržiavajú základnú atmosféru vety – reflexívnu a typicky sibeliovsky smutnú a nostalgickú.

Adagio di molto

Druhá veta začína jemne disonantnou melódiou dychových nástrojov. Potom nastupujú husle s kontrastnou, až sentimentálnou melódiou založenou v základnom tvare na dlhých tónoch:

Celá veta je lyrická, pomalá kantiléna a radí sa k najkrajším svojho druhu.

Allegro ma non tanto

Celé dielo efektne kulminuje v poslednej vete. Je písaná v D-dur a 3/4 takte. Na rytmickom, ostinatívnom pozadí orchestra rozvíjajú husle tanečný vír, najskôr s prvkami slávnostnej polonézy, neskôr mazúrky:

Strhujúca melodika stále graduje, až do prekvapivého ukončenia skladby – vysoké D huslí s krátkym a unisono D orchestra. Skladba končí rovnako jednoducho ako začala.

Husľový koncert d-mol je nepochybne najčastejšie uvádzané Sibeliove dielo. Je to kmeňové dielo husľového repertoáru a radí sa k piatim najznámejším husľovým koncertom.

Vybrané náhravky

  • Jascha Heifetz, London Philharmonic Orchestra, Thomas Beecham (1935)
  • Ginette Neveu, Philharmonia Orchestra, Walter Süsskind (1945)
  • Christian Ferras, Berliner Philharmoniker, Herbert von Karajan
  • David Oistrach, Philadelphia Orchestra, Eugene Ormandy (1959)
  • David Oistrach, USSR Radio and TV Symphony Orchestra, Gennadij Roždeštvenskij
  • Shlomo Mintz, Berliner Philharmoniker, James Levine
  • Pekka Kuusisto, Helsinki Philharmonic, Leif Segerstam (1996)

Zdroje

  • Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby, Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
  • Gammond, Peter: Velcí skladatelé, Praha: Svojtka & Co., 2002. ISBN 80-7237-590-3
  • Hrčková, Naďa: Dějiny hudby VI - Hudba 20. století (1), Praha: Ikar, 2006. ISBN 80-249-0808-5
  • Kuna, Milan: Skladatelia svetovej hudby, Bratislava: Mladé letá, 1993. ISBN 80-85768-07-0
Fínsky portál
Hudobný portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.