Hrad Pernštejn

Hrad Pernštejn z polovice 13. storočia je gotický hrad vo východnom okraji Českomoravskej vrchoviny patriaci k najvýznamnejším moravským hradom. Jeho bývalé podhradie tvorilo mestečko. Monumentálna stavba pánov z Pernštejna s jednoduchou bergfritovou dispozíciou bola do 16. storočia niekoľkokrát prebudovaná a najmä rozšírená, ale aj pri premene na reprezentatívne a pohodlné sídlo nestratila svoju obranyschopnosť.

Pohľad na hrad Perštejn od parkoviska
Klasický pohľad na monument
Hrad Pernštejn
Pohľad na skalu s hradom
Spojovací môstik hradu - je súčasťou jeho identity

Architektúra

V historických prameňoch je prvá zmienka o hrade datovaná do konca 13. storočia. Nebola to tak rozsiahla stavba, mala však palác a vežu Barborku, ktorá sa týčila v smere predpokladaného útoku. Moc rodu z Pernštejna rástla spolu s finančnými možnosťami, na prelome 15. a 16. storočia sa uskutočnila väčšia prestavba na reprezentačné politické a správne centrum. Nie je známe kde stavebné úpravy začali, snáď bol najskôr rozšírený palác a na juh od neho vystavané nové nádvorie. V 15. storočí boli dostavané ďalšie obytné budovy a vonkajší hradbový múr. Na novo vybudovanom nádvorí vyrástla reprezentatívna stavba s najrozľahlejšou miestnosťou na hrade nazvanou Rytierska sála. Pernštejn zakrytím veže Barborky získal výraz mohutne a pevnej stavby.

Pred príchodom druhej polovice tisícročia boli tiež rozšírené hradby o účinné veže. Na Pernštejne sa ale stavať neprestalo. Sklípková klenba preklenula vstupný priestor v prízemí. Ďalej bola dostavaná, v blízkosti Čiernej brány, knižnica a niekoľko obytných miestností. Vynikajúce sú krakorce najrozmanitejších tvarov nesúce arkiere a ochodzy, tak typické pre Pernštejn, vyššie poschodia majú väčší objem a plochu než nižšie. Nástenné maľby v spálni, detskej izbe a izbe vychovávateľky pochádzajú asi zo 60. rokov 18. storočia. Hradnú kaplnku Obrátenia sv. Pavla vymaľoval v roku 1716 František Řehoř Ignác Eckstein. Začiatkom 18. storočia bola pôvodná výzdoba Rytierskej sály doplnená štukovými reliéfmi G. A. Corbelliniho. Hrad Pernštejn je zaujímavý svojim zložitým stavebným vývojom a premenou stredovekého hradu na barokovú moravskú zemskú pevnosť, so zaujímavými architektonickými detailami a skvelou sochárskou i maliarskou výzdobu. Hradu sa niekedy hovorí mramorový, pre bohaté využitie miestneho, nedvědického mramoru pri jeho stavbe.

Dejiny

Obliehanie

Najväčšou vojenskou katastrofou Pernštejna bolo obliehanie hradu Švédmi v roku 1645. Vtedy prišla o svoju hornú časť Hranolová veža pri bráne druhého predhradia a značne poškodená delami bola výrazná dominanta hradu - hlavná veža. Pri ostreľovaní prišla o svoje najvyššie poschodie, ktoré už potom nikdy nebolo zrekonštruované. Hradu však obliehanie Švédmi paradoxne i trochu prospelo, došlo k nemu v období, kedy sa do objektu už príliš neinvestovalo. Jeho odolnosť preukázaná práve v roku 1645 totiž zapríčinila, že bol Pernštejn zaradený medzi udržované zemské pevnosti.

Majitelia

Podľa použitia predikátu „z Pernštejna“ v roku 1285 je koniec 13. storočia považovaný za presídlenie Pernštejnovcov, rodu so zubrou hlavou, na hrad. Patril im až do roku 1596, kedy ho Jan V. z Pernštejna musel predať. Na hrade sa potom vystriedalo niekoľko majiteľov. Hrad kúpil Pavel Katarin z Kataru, od jeho synov získal Pernštejn kúpou v roku 1609 Adam Lev Licek z Rýzmburka, ktorého vdova Ester Sejdlicová ze Šenfeldu si v roku 1623 vzala grófa Kryštofa Pavla z Lichtenštejn-Kastelkornu. Od Lichtenštejnovcov hrad kúpil v roku 1710 vládny rada František zo Stockhammeru, od roku 1798 bol vo vlastníctve Ignáca Schröffela z Mannsberku. Jeho dcéra Josefína sa v roku 1818 vydala za grófa Viléma Mitrovského z Nemyšle. V držaní rodu zostal hrad do roku 1945. Pretože Mitrovskí nemali finančné prostriedky na plánovanú romantizujúcu prestavbu hradu, zachoval sa dodnes v pôvodnej goticko-renesančnej podobe.

Požiar v roku 2005

15. apríla 2005 okolo šiestej hodiny začalo v bývalej sýpke (dnešnom depozitári) horieť. Ako prví na miesto dorazili hasiči z Nedvědice, po nich profesionálni hasiči z Bystřice nad Pernštejnem a ďalšie jednotky z okolia. Povolaní hasiči boli v ťažkej situácii, lebo nebolo možné sa s ťažkou technikou dostať na tretie nádvorie. V depozitári bolo umiestnených asi 800 predmetov, prevažne obrazy a nábytok z 18. a 19. storočia. Cenné predmety boli vystavené v prehliadkových trasách, aby ich mohli vidieť návštevníci, preto neboli požiarom zasiahnuté.

Meno hradu

Meno Pernštejn je najčastejšie spájané s nemeckým výrazom Bärenstein, v preklade „medvedí kameň“, v mineralógii tiež jantár. V podhradí totiž preteká riečka Nedvědice (podľa medvedice - v staročeštine nedvědice). Ponemčené názvy nie sú pre túto dobu ojedinelé, bola to pomerne módna záležitosť.

Fotogaléria
  • Tis pri hrade Pernštejn
  • Hrad Pernštejn
  • Hrad Pernštejn
  • Pohľad na hrad Perštejn od Nedvědic

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pernštejn (hrad) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.